Európa objavuje novú dovolenkovú destináciu. Láka dvoma morami, horskými hrebeňmi popretkávanými trávnatými údoliami, nedotknutou prírodou, dobrými cenami a takou dávkou nevšednej histórie, aká sa dá namiešať iba na polceste medzi starým kontinentom a Orientom.

Mix a „všehochuť“ vystihujú túto krajinu.

Pokora a nezlomnosť vystihujú jej ľudí. Albánsko chutí úplne inak ako ktorákoľvek európska krajina. Je stále pomerne chudobné, čo sa týka peňazí, ale obrovské bohatstvo prírody a parádna dávka stôp nevšednej histórie v človeku prebúdzajú túžbu zažiť ho.

Dá sa to na mnoho spôsobov: Poležať si pri mori. Trekovať po horách. Vykúpať sa v krištáľovo čistých jazerách. Zažiť adrenalín pri raftingu na divokých riekach alebo láskavosť ľudí v dedinkách a mestách. Nechať sa uniesť závanom histórie v mešitách, kostoloch či medzi múrmi byzantských, gréckych a antických zrúcanín.

Alebo sa usmievať nad čudnou zmesou ciest, na ktorých sa o dušu pretrubujú nie desiatky, ale stovky starých mercedesov s novými nablýskanými off roadmi, pričom obiehajú konské povozy alebo motorky, ktoré majú k sebe prirobené všakovaké káry a vozíky. Zastanú prácu dodávky, ale vyjdú podstatne lacnejšie.

Život ich naučil

Aj to je dôkazom, že miestni ľudia sú praktickí a vedia si poradiť v každej situácii. Musia, život ich prinútil. Už v komunistických časoch bolo Albánsko v takej izolácii, akú iné krajiny nepoznali. Spolupráca so Sovietskym zväzom vedeniu republiky nevoňala, radšej sa zameralo na Čínu. No tá po čase odmietla balkánskej krajine pomáhať a Tirana ostala naozaj týraná tým, že bola izolovaná a odkázaná iba sama na seba.

Nie je to tak dávno, čo zažívala ďalšiu zvláštnu izoláciu, tentoraz od Európy. Darmo má more a susedí s obľúbenými dovolenkovými destináciami, na turistických mapách akoby nebola.

Ale to sa mení. Európa objavila Albánsko ako krajinu, kde sa dá podľa chuti stráviť naozaj pokojná alebo naozaj dobrodružná dovolenka za veľmi priaznivé ceny. Nie je náhoda, že sa túto sezónu prvýkrát objavuje aj v ponuke slovenských cestovných kancelárií.

Dvojitá morská porcia

Albánsko je nová, veľmi rýchlo sa rozvíjajúca destinácia, ktorá ponúka kompletnú škálu zaujímavostí cestovného ruchu – od množstva historických a kultúrnych pamiatok, cez nádherné pláže, až po horské oblasti s krištáľovo čistými a divokými riekami. Výhodou sú aj nižšie ceny pobytov, potravín, nápojov a celkovo turistických služieb,

hovorí Ing. Tomáš Gašparík z CK Globtour.

Turistom ponúka Albánsko nie jedno, ale rovno dve moria – Jadranské a Iónske. Prvé má piesočnaté pláže, druhé dlhokánsku riviéru, pokrytú jemnými kamienkami s pieskom a dosiaľ neobjavenými, panenskými zákutiami. Na rozdiel od Chorvátska či Talianska tu (ešte) nie je hlava na hlave, žiadny Slovák vedľa Čecha a ten zas vedľa Slováka.

Pláže aj vody oboch morí sú čistučké, akoby v týchto končinách nepoznali priemysel. To, samozrejme, nie je pravda, v Albánsku sa ťaží ropa, prírodný asfalt, spracováva tabak, ale pri mori po tom nie je žiadna stopa.

Nadmorská výška a stovky barov

Kto pred vylihovaním na brehu dáva prednosť pohybu, nech zamieri do Albánskych Álp. Najmä v oblastiach Theth a Valbornë sú vynikajúce podmienky na horolezectvo a vysokohorskú turistiku.

Balzamom na vystresovanú dušu sú výlety k jazerám v oblasti Ohrid – Prespan cez kaňony, kaskády a meandre údolia riečky Vjosës.

Určite odporúčame pozrieť si kolísku albánskej kultúry Skadar, Beratskú pevnosť postavenú na skalnatom kopci nad riekou Osum, hlavné mesto, ale aj mestá ako Pogradec či Sveti Naum. Nie je núdza o kostoly, mešity, múzeá a významné historické pamiatky, z ktorých mnohé, napríklad ruiny starovekého antického mesta Butrint a historické centrá miest Berät a Gjirokastra, sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO,

odporúča T. Gašparík.

Nech budete kdekoľvek, môžete rátať s barmi a kaviarňami na každom kroku. Sú najrôznejších farieb, tvarov, vybavenia a štýlov, od typicky západoeurópskych po úžasne improvizované. Stále v nich niekto je, ale skutočná sila nastane, keď sa okolo šiestej večer začne promenáda v centre každého mesta i mestečka plniť ľuďmi.

Pribúdajú a pribúdajú, až sa ulice úplne upchajú, autá majú zákaz vjazdu a všetci korzujú a pozorujú korzujúcich. Je to divadlo pulzujúceho života. A o pár hodín neskôr, akoby uťal, ulice spustnú.

Čoby kameňom dohodil

Albánsko je tak ako Chorvátsko a Čierna Hora destináciou vhodnou na individuálnu dopravu. Vzdialenosť zo Slovenska do populárnych turistických stredísk Shëngjin a Durrës je okolo1 200 km, v závislosti od zvolenej trasy,

radí T. Gašparík z CK Globtour.

Aktuálne môžeme odporučiť trasu cez Maďarsko, Srbsko – mimo oblasti Kosova – a Čiernu Horu, prípadne cez Chorvátsko a Čiernu Horu, ktorá je asi najrýchlejšia. Cesty na hlavných ťahoch sú zvyčajne dobré, ale treba rátať s rôznou kvalitou. Žiaľ, v Albánsku sa zatiaľ veľmi nedá spoliehať na navigáciu, pretože nie všade je dobrý GPS signál. Preto odporúčam mať so sebou dobrú mapu. Ceny pohonných látok sú o niečo nižšie ako u nás a čerpacích staníc je dostatok.

Treba rátať s tým, že cesta Albánskom bude dobrodružstvom okoreneným nie nebezpečenstvom, ale situáciami, kedy neviete, či sa dať doľava alebo doprava, pretože okrem GPS signálu chýbajú aj smerové tabule. Alebo situáciami, kedy sa na ceste správne preradíte, iba ak budete dostatočne drzí, lebo tu sa jazdí podľa pravidla – silnejší vyhráva. Stav ciest je na niektorých úsekoch naozaj žalostný, ale keby niečo, pomoc je vždy naporúdzi – sú dokonca úseky, kde je benzínová pumpa s autoservisom na každom jednom kilometri.

Menej dobrodružné povahy sem však môžu zamieriť organizovanou autobusovou dopravou. Lebo už aj také sa robí.

Tak ako v každej postkomunistickej krajine, aj v Albánsku sú evidentné obrovské rozdiely v kvalite života. Je to však turisticky bezpečná a zároveň atraktívna krajina. Svoje si tu nájdu rodiny s deťmi, mladí i starší, dobrodružne založení, ale aj tí, čo potrebujú len pasívny oddych. Podľa mojich odhadov nebude trvať dlho a dovolenka v Albánsku bude rovnako populárna ako v Chorvátsku alebo Bulharsku,

uzatvára cestovateľ.

Praktické informácie

Pred cestou do Albánska si Slováci nemusia vybavovať víza, potrebné povolenie na 30 dňový pobyt dostanú na hraniciach. Na priechode treba nahlásiť techniku, ktorú máte so sebou (videokameru, fotoaparát, notebook…), a žiadať o nej doklad. Pri vstupe do krajiny nie je predpísaná potrebná minimálna hotovosť.

Albánskou menou je lek (1 € je približne 142 ALL). Liter vody vo fľaši stojí cca 35 ALL, mlieko 150 ALL, chlieb 60 ALL, obed v reštaurácii podľa kategórie reštaurácie od 500 do 2 000 ALL na osobu.

Úrad Veľvyslanectva SR je v Tirane na Rruga Skenderbeu 8, telefónne číslo +355 4 2274917, mail emb.tirana@mzv.sk

Online ponuku zájazdov do Albánska nájdete na globtour.sk.

Albánčina do vrecka

Nikdy nie je na škodu ovládať aspoň pár základných slov v miestnom jazyku. Albánčina sa na žiadny nepodobá, hoci pár slov môže pripomínať gréčtinu, taliančinu alebo zaváňať slovanským pôvodom. S nesprávnou výslovnosťou si starosti nerobte, Albánci sú srdeční ľudia, ktorí ocenia, že sa snažíte.

• mirëdita – dobrý deň
• julutem – prosím
• faleminderit – ďakujem
• po – áno
• jo – nie
• ku – kam
• bukë – chlieb
• peshk – ryba
• birrë – pivo