Zvýšenú únavu pritom prieskum odhalil aj u najmladšej vekovej skupiny – medzi 18- až 29- ročnými ľuďmi. Boli na tom najhoršie, hneď za najstaršou vekovou kategóriou nad 65 rokov.

Najmenej vyčerpaní sú ľudia, ktorí sa vedia efektívnejšie vyrovnať so stresovými situáciami a ktorí netrpia bolesťami a inými telesnými problémami.

Únava = stres

U ľudí, u ktorých bola zistená zvýšená únava (vyčerpanosť), prieskum odhalil aj vysoký alebo dokonca veľmi vysoký telesný stres a zníženú stresovú odolnosť.

„Vo vzťahu medzi indexom únavy a stresovou odolnosťou je priama úmera. Teda o čo je organizmus v lepšej kondícii, tým je odolnejší voči stresu,“

hovorí vedúci Inštitútu stresu Karol Kováč.

Podľa zistení Európskej komisie pre zdravie trpí až 25 percent obyvateľov únie chronickou bolesťou vyvolanou ochoreniami svalov, kĺbov a chrbtice. Štatistické údaje Dôvery ukázali, že každý druhý takýto človek zároveň užíva aj lieky na duševné ochorenia.

Polovica pacientov s bolesťami berie antidepresíva

„Ukázalo sa, že v priebehu minulého roka až 56 percent všetkých pacientov, ktorí mali predpísané minimálne tri balenia liekov proti bolesti v rámci ochorenia pohybového aparátu, zároveň vybrali aspoň jedno balenie antidepresív či lieku proti úzkosti. Dlhodobo lieky na duševné ochorenia užívala až tretina pacientov s bolesťami pohybového aparátu,“

uviedla Monika Lainczová, manažérka odboru liekovej politiky zdravotnej poisťovne Dôvera.

Takýto vysoký počet pacientov, u ktorých sa k pohybovým problémom pridali aj duševné, pritom nie je len vo vyšších vekových kategóriách, ale vo všetkých nad 20 rokov. Pri porovnávaní žien a mužov sa opäť ukázalo, že väčšiu spotrebu liekov na duševné ochorenia, ale i proti bolesti pri ochorení pohybového aparátu, majú ženy.

Neistova, obavy, úzkosť

„Každé telesné ochorenie znamená veľký stres. Ochorenia pohybového aparátu a bolesť ako taká veľkou mierou ovplyvňujú kvalitu život. Majú za následok viaceré obmedzenia. Často, najmä keď sú dlhodobé, prinášajú so sebou nutné zmeny v doteraz zaužívanom životnom štýle. Tie majú dopad na mnohé sféry fungovania – či už v rodine, v práci alebo vo voľnom čase. To môže viesť k pocitom neistoty, obavám z budúcnosti s následne sa rozvíjajúcou úzkosťou, prípadne depresiou,“

vysvetľuje psychiater MUDr. Matúš Martinka z polikliniky ProCare v Bratislave.

Keďže telesné a duševné zdravie spolu veľmi úzko súvisia, platí to aj naopak.

„Byť vystavený dlhodobo nadmernému stresu sa spolupodieľa na vzniku mnohých civilizačných ochorení, medzi ktoré okrem iného môžeme zaradiť aj niektoré ochorenia pohybového aparátu,“

dodáva.

Dostatok spánku a psychohygiena

Najlepšou prevenciou, aby sa zdravotné problémy neskomplikovali až do štádia, keď treba liečiť už aj dušu, je zdravý životný štýl, dostatok spánku a psychohygiena. Teda činnosti, ktoré vrátia človeku jeho duševnú rovnováhu.

Pre manuálne pracujúceho je najlepšou psychohygienou pokojná aktivita, ako kniha či krížovky. Kto pracuje duševne, ten si výborne vyčistí hlavu pri športe. Každý človek, ak si chce zachovať zdravého ducha, by mal  do svojho každodenného života zaviesť určité rituály a aspoň časť dňa venovať činnosti, ktorá ho veľmi baví a napĺňa.

Ak sa už objaví nejaký zdravotný problém, je veľmi dôležitý zodpovedný prístup k liečbe. Teda dodržiavanie odporúčaní lekára, aby sa zdravotný stav ešte viac nezhoršil, ale naopak, urýchlilo sa uzdravenie.