Som pokorný, ale nie skromný. Slová, ktoré spieva – podľa hudobnej ankety Slávik 2011 – najnovší slovenský objav roka Majk Spirit. Neviem ako rezonujú tieto slova u vás, no ja sa v nich dosť nachádzam a plne sa s nimi stotožňujem. Ak vám poviem – buďte skromní! – čo si pod týmito slovami predstavíte? Mne by napadlo, že mi by som sa zrejme mal uskromniť, netúžiť toľko po materiálnych veciach a byť vďačný za to, čo mám. Úprimne, každý deň som vďačný za to, že mám strechu nad hlavou, jedlo, oblečenie, skvelých súrodencov a vlastne všetko, čo ma napĺňa. No prečo by som sa mal uspokojiť s priemerným životom a nevnášať doňho žiadnu pridanú hodnotu, ktorá môj život okorení?  Netvrdím, že sa nutne potrebujem obklopovať luxusom, obliekať sa do drahého značkového oblečenia, nosiť na ruke štýlové digitálne hodiny či jazdiť na autách, ktoré si nemôžem dovoliť. Napriek tomu si myslím, že môj a aj tvoj život  má plné právo byť skutočne taký, aký si ho predstavujeme vo svojej mysli alebo o akom snívame, keď ideme večer spať. Nebude nič zlé na tom, ako si budeš listovať a nakupovať krásne či iné šperky , ak  tvoj charakter bude na tom správnom mieste.

Ak budeme bezvýhradne poslúchať ponaučenia nášho okolia typu „Na čo špekuluješ? Čo si to vymýšľaš? Neblúzni, dopadneš zle! Na čo ti to bude?“, potom náš život nebude nikdy plnohodnotný. Byť skromným neznamená vzdať sa svojich snov, tužôb a plánov iba preto, lebo druhí si o nás myslia, že nám chýba pokora. Byť skromným znamená pre mňa naučiť sa žiť tak, aby som dokázal úprimne rozdávať radosť, aby som sa vedel s druhými deliť, pomáhať im a nečakať od nich za to verejnú pochvalu či odmenu. Rovnako to pre mňa znamená naučiť sa žiť bez pretvárky, nehrať sa na pána Múdreho a za každú cenu každého presviedčať o svojej pravde. Podľa mňa práve toto je skutočná skromnosť. Robiť ľudí okolo seba šťastnými z úprimného srdca. Neuzatvárať sa do svojho vnútorného sveta a nezaujímať sa o druhých. Veď čo je na tom zlé, že chceme dosiahnuť vysoké ciele, napísať knihu, ženy túžia mať vo svojej šperkovnici štýlové retiazky, mať krásny veľký dom či nosiť luxusné oblečenie ak sa nám to páči? Nič! Zlé to bude až vtedy, keď tieto veci získame a pritom nadobudneme presvedčenie, že nikto z nášho okolia nás už nezaujíma, pretože všetci sú v porovnaní s nami nuly.

A viete čo je pre mňa skutočná pokora?

Učiť sa odolávať dňom, keď sa mi nedarí, keď usilovne budujem svoj sen a mesiace nevidím žiadne výsledky, no napriek tomu sa nevzdávam a bojujem s tým ďalej, lebo viem, že ten čas raz príde.

Keď sa mi ľudia smejú a neveria mi, že dokážem to, čo som si zaumienil, ja im – namiesto zatrpknutého odvrknutia- s úsmevom na tvári poviem: „Ďakujem za váš názor, ale vaša kritika a posmešky ma iba posúvajú vpred.“ Toto je, podľa mňa, pokora. Keď dokážem vstať, ak padnem. Keď dokážem pracovať rovnako húževnato naprotiveň prekážkam, ktoré ma zrážajú na kolená. Keď moju úspešnú firmu prevalcuje konkurencia a ja znovu postavím z nuly novú, dokonca lepšiu a pri tom sa poučím z chýb, ktoré môj pád zapríčinili.

Pokora nás nenúti ľutovať sa, niečoho sa vzdať a hovoriť: „Ja na to nemám!“. To je obyčajná zbabelosť. 

Takže… neviem ako ty, ale ja túžim byť pokorný, no určite nie skromný.