Nokia – od žltých gumákov ku svetovému mobilu.

Fínsku spoločnosť Nokia netreba asi nikomu z vás predstavovať. Veď v každej rodine pravdepodobne nájdeme aspoň jeden výrobok s týmto označením. Myslím, že mi dáte za pravdu, že tým výrobkom bude mobilný telefón a určite nie napríklad televízor alebo obnosené gumáky.  Vedeli ste však o tom, že Nokia svojho času skutočne vyrábala televízory a gumáky? Že – nezmysel? Nuž…

Knut Frederik Idestam – majiteľ píly na spracovanie dreva sa jedného dňa rozhodol, že svoje podnikateľské aktivity rozšíri. Rozhodol sa pre výrobu papiera a v roku 1871 založil papierne Nokia Aktiebolag. Nikdy nemal v pláne masívne rozširovanie svojej firmy a keby spoločnosť zostala v jeho vlastníctve asi by sme dnes v našich obchodoch kupovali papier so značkou Nokia. Občas nám však život dokáže karty poriadne zamiešať…

V roku 1898 vznikla v Helsinkách továreň na výrobu gumy, ktorej hlavným produktom boli gumené čižmy a v roku 1912 zase firma na výrobu káblov.  Keďže fínsky trh je pomerne malý, akcie všetkých troch týchto spoločností sa dostali do rúk jednej skupiny investorov, ktorí ich následne združili do jedného celku a tak v roku 1967 uzrela svetlo sveta Nokia Corporation – spoločnosť, ktorá okrem papiera, gumákov a káblov vyrábala televízory a počítače.

Už v tých časoch sa začala v Nokii rodiť vízia digitálneho sveta, ktorú začal napĺňať jej  prezident tým, že zriadil oddelenie elektroniky. Riaditeľom oddelenia, ktoré spočiatku tvorilo iba 3% celkovej produkcie firmy, sa prezieravo stal Kurt Wilksted, muž doslova fascinovaný novodobým digitálnym svetom.

Pán Kurt Wilksted  spolupracoval so špičkovými vedcami, vynálezcami, inžiniermi a, v neposlednom rade, aj so šikovnými a ambicióznymi študentmi vysokých škôl. Už v roku 1963 jeden z jeho tímov vynašiel profesionálne mobilné rádio, ktoré sa začalo využívať najmä na vojenské účely. V roku 1965 vyrobili zase zariadenie na prenos dát – predchodcu dnešného modemu. No napriek týmto nesporne zaujímavým technickým vynálezom bol v šesťdesiatych rokoch aj naďalej hlavným zdrojom príjmov spoločnosti Nokia predaj gumákov a pneumatík. Nech im aspoň slúži ku cti fakt, že ako prví na svete vyrábali gumáky v pastelových odtieňoch. A už naozaj iba ako pikošku dodávam, že ich typickou farbou bola žltá.

Sloganom Nokie, ktorý pozná takmer celý svet je heslo „Connecting people“ („Spájame ľudí“). A prostredníctvom týchto dvoch slov napĺňa spoločnosť svoje poslanie zhruba už od polovice sedemdesiatich rokov. Vtedy sa totiž Nokia rozhodla „spájať ľudí“ prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Ich prvým vynálezom v tejto oblasti bola digitálna ústredňa (DX200), ktorá sa dodnes používa (samozrejme s rôznymi technickými modifikáciami) po celom svete.

A v čom úspech Nokie spočíval?

Fínsko má pomerne malý počet obyvateľov. Preto tu už od roku 1880, kedy začali vznikali prvé telekomunikačné siete, existoval veľký konkurenčný boj a Nokia musela v ňom obstáť, ak chcela prežiť. Z toho dôvodu bola nútená takmer nepretržite vyvíjať nové produkty, prípadne tie staršie – etablované zase inovovať.

Keď v roku 1970 začala fínska vláda riešiť mobilnú sieť pre telefóny do áut, vyplynula z tejto iniciatívy jednoznačná potreba štandardizovať jednotlivé nekompatibilné telekomunikačné systémy. A vtedy Nokia vyvinula sieť Nordic Mobile Telephone service, ktorá bola prvou mobilnou telefónnou sieťou na svete. A, ako inak, prvým mobilným telefónom využívajúcim túto sieť bol (aká náhoda) telefón Mobira Senator (rok 1982). Vážil však takmer 9,5 kg a pre svoju „nepraktickú“ hmotnosť bol určený hlavne do auta. Až o sedem rokov neskôr sa prvým skutočným mobilným telefónom stala Mobira Cityman, ktorá vážila už len 800 gramov. Jej cena bola 24 000 fínskych mariek, čo je v prepočte asi 10 000 €… Takže bola asi plným právom zaradená medzi luxusný tovar.

V deväťdesiatych rokoch potom prešla Nokia na sieť GSM. V roku 1991 realizoval v tejto sieti prvý hovor fínsky premiér s mobilným telefónom značky Nokia.

zdroj : www.hobbyportal.sk

www.wikipedia.org