Dnes vám s radosťou prinášam rozhovor s človekom, ktorý okrem toho, že je môj veľmi dobrý a blízky priateľ, má aj dobré srdce a túžbu pomáhať iným ľuďom v našej spoločnosti. Rozhodol sa založiť a viesť občianske združenie s názvom ,, inštitút prijatia ,,. Aké sú ich vízie a túžby sa dočítate už v našom rozhovore.
Môžeš nám priblížiť vznik organizácie INŠTITÚT PRIJATIA?
Inštitút prijatia vznikol na základe našich skúseností z terénu len pred 3 mesiacmi. Mal som rozbehnuté niektoré projekty na Orave. Keď som mal pocit, že už som už svoju misiu na Orave naplnil, prišiel som do Bratislavy. Vnímal som, že tu existuje jeden obrovský priestor, ktorý nezapĺňa nikto. Strašne veľa mladých ľudí sedí pri počítačoch na sociálnych sieťach. Ja sám tam sedím a vidím, čo všetko sa ku mne dostáva. Sám mám problém vyznať sa v tom, čo je pravda, ako veci fungujú, aký dopad majú na môj život. O to väčší guláš v tom majú moji „klienti“. Z mojich skúseností viem, že aj keď som sa stretával s mladými face to face a mali sme nadštandardne priateľský vzťah, o veľa otvorenejšie so mnou komunikovali cez net.
Myslíš si, že táto forma komunikácie je správna pri riešení vážnych problémov?
Možno to nie je to najlepšie riešenie, avšak myslím si, že je potrebné prinášať služby priamo ku klientom a prispôsobovať ich konkrétnym potrebám. Preto aj na sociálne siete a internet vnímam ako vhodné prostredie na poradenstvo pre mladých ľudí, ktorí sa často nachádzajú v zložitých životných situáciách.
Preto sme založili občianske združenie INŠTITÚT PRIJATIA. Už v tom názve naznačujeme, že chceme prijímať ľudí takých, akí sú. Bez predsudkov, dokonca v ich vlastnom virtuálnom svete. Komunikovať s nimi tak, aby im to bolo blízke. Zároveň im chceme ponúkať odborné psychologické, sociálne, právne a zdravotné poradenstvo.
Ako vyzerá tá vaša odborná pomoc?
Online poradenstvo, tzv. IPčko, môžete vyskúšať na www.ipcko.sk Bolo spustené minulý týždeň v skúšobnej verzii. Ponúkame návštevníkom možnosť chat – poradne so šiestimi dobrovoľníkmi, z ktorých si návštevník môže vybrať toho, s kým si chce chatovať. Dobrovoľníkmi sú študenti psychológie a sociálnej práce a na tomto portáli budú vo funkcii kamarátov. Pri riešení konkrétnych problémov, majú možnosť konzultovať s odborníkmi, z danej oblasti problému. Úlohou dobrovoľníkov je vytvárať priateľstvá a premostenie medzi priateľskou podporou a odborným poradenstvom.
Budete mať čas venovať sa ľuďom a písať si s nimi na chate?
Verím tomu, že budem mať pri sebe dostatok správnych ľudí, ktorí to budú zvládať a moja pozícia bude skôr koordinačná. Potrebujem mať kontakt s ľuďmi, ale uvedomujem si, že ak to chcem robiť efektívne, nemôžem sa spoliehať len na vlastné sily.
Nemyslíš si, že na internete je už dostatočný počet on-line poradní?
Súhlasím, že takéto poradenstvá na internete už fungujú, ale nenašiel som ani jedno bezplatné a ani jedno realizované nejakým online chatom, skôr je to o nejakej knihe odkazov a podobne. Verím, že nami ponúkaná forma poradenstva bude pre mladých ľudí prijateľná.
Budeme sa usilovať vytvárať vzťahy. Byť podporou a prijatím pre všetkých, ktorí o to budú mať záujem. Nie je dobré, aby mladí ľudia ostávali vo svojich problémoch sami… a toto je ponuka z našej strany. Viem, že možno rozprávam o nenaplniteľných snoch, ale verím, že by to niekto mal robiť.
Keď vravíš, že chcete vytvárať vzťahy, chystáte sa organizovať aj nejaké osobné stretnutia alebo bude komunikácia prebiehať len virtuálne?
Určite. My chceme prejsť z virtuálnej komunikácie do osobnej. Je to prvý pilotný projekt, ktorý bude len akýmsi medzistupňom ku kontaktom face to face. Vo virtuálnom svete môže hocikto napísať hocičo, ale keď sa s niekým rozprávate naživo, vidíte ako sa tvári, ako sa pri tom cíti. Máme rozpracované nadväzné projekty, napr. kontaktné kluby pre mladých, ktoré by boli v okresných mestách. Je to však zatiaľ vízia do budúcna. Dúfame, že sa nám ju podarí naplniť.
Na akú vekovú skupinu by malo byť poradenstvo zamerané?
Predpokladáme, že na sociálnych sieťach sú prevažne mladí ľudia, ale nemáme problém s hocikým. Na ipcko.sk je možnosť chatovať úplne anonymne.
Čo si od tohto projektu sľubujete? Myslíte si, že sa to na Slovensku uchytí?
Uvedomujem si, že je pred nami ešte dlhá cesta – priebežne oslovovať a zaškoľovať dobrovoľníkov i odborníkov, vymyslieť a zrealizovať vhodnú kampaň, sieťovať oganizácie po celom Slovensku a pozývať ich k spolupráci… Myslím si však, že to za to stojí. Viem, že zásah aspoň do jedného ľudského života má zmysel. Možno to znie infantilne, ale z mojich skúseností viem, že je to tak.
Ako ste sa vôbec dopracovali k myšlienke starať sa o mladých ľudí, ktorí sa cítia sami?
Mám už skúsenosti s mladými ľuďmi, ktorí boli závislí od drog. V Trstenej som sa spolupodieľal na otvorení a prevádzke nízkoprahového klubu Cool Club. V tomto meste je obrovská nezamestnanosť a mladí ľudia v podstate nemajú nejakú veľkú šancu plniť si sny.Keďže ich šance uplatniť sa v realite sú nízke. Problémom je, že mentalita regiónu je nastavená tak, že oni túto realitu nepotrebujú meniť. Decká si odvykli snívať, plánovať si svoj život a makať na tom, aby sa to stalo skutočnosťou. Väčšinu času presedeli na lavičkách pred kulturákom…
Naučili ste ich „žiť“?
Vytvorili sme pre nich miesto, ktoré vyzeralo veľmi pútavo. Prinášalo super ponuku adrenalínových činností, usporadúvali sme koncerty, mali sme tam kaviareň, ktorá by mohla konkurovať akejkoľvek tu v Bratislave. Najdôležitejšie však bolo to, že tam boli ľudia, ktorí ich boli ochotní počúvať, ktorí tam boli pre nich. Z tých deciek, ktorí bezprízorne sedeli na lavičkách sa stali aktivisti, ktorí začali pracovať na kultúre v meste, začali snívať a hlavne makať. Samozrejme, že to nebolo len tak zrazu. Bol to dlhodobý proces, ale vidím, že takéto systematické aktivity majú zmysel.
Bola to jediná forma pomoci v oblasti starostlivosti o mládež?
Nie. Popri tom sme založili krízové stredisko pre drogovo závislých. Tieto naše decká z klubu k nám zrazu vodili svojich kamarátov, ktorí mali problém s drogami a oni mali túžbu im pomôcť. Toto krízové centrum sme tak vybudovali aj vďaka tým deckám, ktoré predtým nemali životný cieľ… Náš prvotný plán nebol venovať sa drogovo závislým, avšak pri práci s mladými ľuďmi to bol častý problém, ktorí sme riešili.
Odkiaľ by ste ako nezisková organizácia chceli čerpať finančné prostriedky?
Chceme sa sústrediť hlavne na granty, s ktorými máme dlhoročné skúsenosti, ale tiež aj na využívanie spomínaného dobrovoľníckeho potenciálu. Zapájame sa do grantových výziev, komunikujeme s nadáciami, oslovujeme odborníkov a „zapaľujeme ich pre vec“. Sme mladé občianske združenie, ale postupnými krokmi by sme chceli napĺňať našu víziu a poslanie.
Ako by vaše združenie mohli podporiť obyčajní ľudia?
Momentálne máme zverejnenú výzvu na portáli ludialudom.sk, kde prosíme o pomoc a podporu, aby sme celý projekt mohli spustiť v plnej forme čo najskôr. Ostatné možnosti ako nám pomôcť sú popísané na našom webe.
Ľudia budú môcť pomôcť aj prostredníctvom odborného poradenstva alebo len finančnými prostriedkami?
Pripravujeme súbor akreditovaných školení, ktoré budú určené tak pre dobrovoľníkov, ako aj pre odborníkov zapojených v projekte. Preto tí, ktorí majú chuť sa zapojiť, môžu svoj záujem prejaviť prostredníctvom mailu na našu adresu ipcko@ipcko.sk, kde od nás dostanú ďalšie inštrukcie. Veríme, že sa do projektu zapojí dostatočné množstvo ľudí a budeme tak môcť pomáhať tým, ktorí to potrebujú a nevedia si pomôcť sami.
Viac informácii o Inštitúte prijatia získate na www.ipcko.sk alebo ich facebook stránke http://www.facebook.com/pages/OZ-In%C5%A1tit%C3%BAt-prijatia/349293725124595