Z pôvodnej potreby chrániť nohu pred chladom, horúčavou, vlhkom a nebezpečným povrchom sa stala obuv nepostrádateľnou súčasťou nášho života. Už od počiatku ľudských dejín bola symbolom spoločenského postavenia, stala sa výrazným módnym doplnkom, inšpiráciou umeleckých diel aj umeleckým výtvorom sama o sebe. Ľudstvo sa obúva od nepamäti. Z nutnosti, ale aj pre parádu, vo všedné dni aj vo sviatok, v radosti aj v smútku.

Existuje snáď lepší pocit, ako keď prídeme večer domov, vyzujeme si ponožky, premočené od dažďa a obujeme si bavlnené papuče? Alebo nie je snáď priam dokonalé, keď v letnom období vymeníme športovú obuv za sandále? Dnes už môžeme urobiť niečo aj pre zdravie našich nôh vďaka zdravotnej obuvi.

Obuv na našich nohách berieme už ako samozrejmosť, ale pritom sa za ňou skrýva kus remesla. Teda ak nemáme práve na mysli topánky, ktorí vyliezajú z čínskych továrni a za mesiac sa vám zničia a navyše nemusia prospievať vášmu zdraviu. Ja tu mám dnes na mysli obuv v pravom slova zmysle.

Poznáte muža zo susednej Českej republiky, ktorý obúval celý svet? Nie je ním nikto iný ako Tomáš Baťa.

Tomáš Baťa začal podnikať na prelome 19. a 20. storočia, teda v čase, keď sa rodili prvé zovšeobecnenia vedeckého manažmentu. Princípmi a metódami riadenia, ktoré uplatňoval sa zaraďuje k takým velikánom klasického manažmentu ako sú Američan F. W. Taylor a Európania H. Fayol a M. Weber.

Začiatky

Narodil sa 3. 4. 1876 v Zlíne, v rodine obuvníka ako šieste dieťa z dvánastich. Vyučil sa remeslu aké mal aj jeho otec a to za obuvníka. Po svojom skončení štúdia, ktoré trvalo iba štyri roky sa rozhodol odísť do Viedne ( vtedy mal iba 15 rokov ), aby tu skúsil štastie vo svojom obuvníckom obore. Žial zažil tu sklamanie a jeho vyrobené topánky sa mu tu nedarilo predávať, no uvedomil si, že neni zďaleka tak dôležitá výroba ako trh a požiadavky trhu. Vrátil sa teda naspäť do Zlína a znovu pracoval u svojho otca v dielni.

24. august sa pre Baťu stal zlomovým dátumom. V tento deň sa rozhodol vrhnúť do podnikania spoločne so svojou sestrou Annou a bratom Antonom. Založili svoju vlastnú továreň na výrobu a opravu obuvi. Tu sa Baťa rozhodol pri svojej výrobe použiť moderné výrobné procesy, kde ho inšpiroval sám  Henry Ford, pre ktorého Baťa aj rok pracoval pri svojom pobyte v USA. Svojim zamestnancom stanovil pevnú pracovnú dobu a zabezpečoval ochranné pracovné prostriedky. Baťa okrem samotných výrobkov ponúkal na tú dobu aj nadštandartné zaobchádzanie so zákazníkmi, reklamu a proste omnoho viac ako jeho konkurencia. A to všetko za rovnako nízku cenu.

Tomáš Baťa vytvoril podnikateľský systém, ktorý dosiahol nebývalý úspech v priebehu niekoľkých desaťročí. Začínal ako obyčajný dedinský obuvník. Neskoršie začal šiť papuče, ktoré predával po okolitých jarmokoch ako mnohí vtedajší obuvníci. Napriek vážnym problémom aj pádom, svojou remeselnou zručnosťou, húževnatosťou a hľadaním zvyšovania výroby začal postupne uplatňovať niektoré nové prvky pri výrobe ako i pri jej realizácii na trhu.

Napriek tomu ako sa Baťa snažil, jeho firma neprosperovala veľmi dobre a jediné čo mu rástlo boli dlhy a v jednu chvílu hrozilo, že podnik bude musieť zavrieť.  Baťa sa však len tak nevzdal a po zdĺhavom premýšlaní prišiel s nápadom, ktorý celú situáciu zachránil.  Na trh sa rozhodol uviesť svetovú novinku – ľahkú plátenú obuv, ktorá sa okamžite stala módnym hitom u nás aj za hranicami Európy. Vďaka tomuto nápadu sa Baťov závod stal svetoznámym a v roku 1910 tu už pracovalo celkovo 350 pracovníkov a výroba rástla až na cca.3500 párov obuvi denne.

Pre mnohých obchodníkov priniesla prvá svetová vojna zlé scenáre, no nie však pre Baťu. Baťa obdržal zaujímavú zákazku od rakúsko – uhorskej armády na výrobu topánok resp. vojenských čižiem a bezpečnostnej obuvi. Počas týchto bojov dodával okolo milióna týchto čižiem. Tieto firemné úspechy však znovu netrvali dlho a po skončení vojny prišla recesia a znovu nebolo komu predávať, lebo nikto nemal penazí nazvyš. Hospodárska kríza priniesla mnohým obchodníkom krach a aj Baťa  sa znovu stretol s problémami.

Znovu tu skvelo zapracoval Baťov rozum a cit pre obchod, keď prišiel so zaujímavým nápadom. V roku 1922 sa rozhodol pre odvážny krok a znížil všetky svoje topánky o polovicu. Vďaka tomuto kroku si znovu zaistil odbyt tovaru a zlikvidoval ostatné firmy ktoré ešte ako tak prežívali. Mohlo by sa zdať vo svete podnikania, že Baťa bol človek čo nebral ohlad na konkurenicu, ale myslím si, že tak to vždy bolo a bude. Pochopitelne každý jeden z nás čo buduje alebo začína bznis chce predbiehať a porážať svoju konkurenciu. Tento až priam šialený Baťov krok odrovnal okolitú konkurenciu a Baťa ovládol nie len obuvnícky trh u nás ale zabezpečil si odbyt aj do 6Otich miest na svete.

Smrť si ho našla pri leteckom neštastí

Tomáš Baťa mal naplánovanú cestu do Švajčiarska, kde mal otvoriť novú továreň. V dobe odletu bola hustá hmla. Aj keď pilot Jindřich Brouček odmietal za takýchto podmienok odštartovať. Baťova tvrdohlavosť sa opäť prejavila a rozhodol, že sa poletí.
Nejednalo sa o ukvapené rozhodnutie. Ešte pred štartom si vraj nechal zistiť, ako ďaleko sa hmla nachádza a či sa z jej dosahu čoskoro po štarte dostanú. Všetko údajne nasvedčovalo tomu, že sa jedná o lokálnu nepriazeň počasia. Pravdepodobne pilot v hmle neodhadol výšku a kolmo narazil do zeme. Obaja boli na mieste mŕtvi. Tomáš Baťa sedel v okamihu nárazu na mieste pilota a nebol ani pripútaný. Osud pretrhol niť jeho života. Stalo sa tak 12. 7. 1932, kedy tragicky zahynul neďaleko Zlína, v Otrokoviciach.

V najbližšom článku si predstavíme Baťov systém riadenia  podnikania a zamestnancov.