Akákoľvek zmena musí vždy začať v prvom rade v nás samotných. Nikdy nezmeníme spoločnosť, firmu, rodinu alebo svojho partnera, pokiaľ sa my sami ako prvý nezmeníme.  Mnohokrát vidíme problémy všade naokolo, nahovárame si aké mame úžasné riešenie pre problémových ľudí, tlačíme na nich, aby sa zmenili, dookola ich obviňujeme a vyhovárame sa na iných, a možno celý problém je v nás samých.

Akákoľvek cesta osobného rastu je o tom, že pozorujeme samých seba, aby sme v sebe premieňali naše dobré vlastnosti a talenty na ešte lepšie, a taktiež aby sme na sebe odhaľovali svoje chyby a odstraňovali ich – orezávali ich zo seba, ako keď treba orezať strom či kvety, aby mohli ďalej rásť do svojej krásy. Táto druhá časť je ale pre každého jedného z nás veľmi náročná. Premýšľal som nad tým, že prečo je pre nás tak náročné si priznať vlastné chyby a osobné zlyhania. Po cely čas som vnímal, že je to jedna jediná vec, ktorá nám v tom bráni.

Nazýva sa to Pýcha !

Je to skutočne tak! Naša vlastná pýcha nás často tak zaslepí, že nedokážeme ďalej rásť a tým pádom sa otvárať novým životným šanciam a príležitostiach v rôznych oblastiach.  Vezmite si za príklad taký rozchod dvoch ľudí. Po pár mesiacoch spoločného randenia sa ich cesty niekedy rozídu tak škaredo, že si nevedia prísť ani len na meno. Hoci posledný rok jeden bez druhého nemohli dýchať. Mohlo sa stať, že v tom rozchode zlyhala ľudská slabosť a jeden druhého podviedol s niekým iným. Je to bolestivá a nepríjemná skúsenosť, ktorá človeku istotne vnútorné ublíži.  A ten zranený človek sa často po takejto skúsenosti tvrdohlavo uzavrie do svojho sveta, všetci muži alebo ženy budú preňho odrazu ,, neverníkmi,, a dookola bude svoj stav obhajovať tým, ako mu tá osoba ublížila. Áno ublížila, ale má zmysel to neustále vyťahovať ? Ako mu to pomôže ? Možno mu kvôli tomuto uzavretiu, unikne pred nosom jeho skutočná životná láska alebo šanca.

Ale je tú ešte ďalšia dôležitá vec.

Priznajme si to !

Nepodviedla ma tá osoba preto, lebo som jej možno nevenoval dostatok voľného čašu, citu alebo nehy ? Prečo vedela 10 mesiacov pre mňa tá osoba dýchať a o ďalšie 4 ma podviedla ? Nebol som možno počas tých 4 mesiacoch na ňu hrubý, arogantný, povýšenecký? Prejavil som jej dostatok pozornosti ? Veľa razy by sme boli prekvapený, keby sme mohli vidieť skrze nejaké čarovné zrkadlo, kde vlastne možno ten ľudský faktor zlyhal, keď ma ta osoba podviedla ? Možno ak by sme odhodili predsudky a pýchu, zistili by sme, že si môžeme  za to sami.

Neobhajujem neveru, a toto bolo uvedené iba ako príklad. Príklad toho, ako často dokážeme všetko naokolo odsúdiť, zavrhnúť a nepozerať sa aj na druhu stranu mince. Toto všetko s nami žiaľ robí naša pýcha.  Nie je hanba skúmať seba samého, hľadať na sebe chyby a priznať si ich. Nie je hanba prísť za niekým a priznať sa mu, že ste sa voči nemu poslednú dobu chovali s prepáčením ako hlupák. Toto odhodenie vlastnej pýchy a vyznanie sa, môže mnohokrát zachrániť mnohé veci v našich životoch.

Osobný rozvoj je dlhá cesta a na tejto ceste sa stretneme aj s takýmto osobným orezávaním. Preto tomu vravíme osobný rozvoj a nie rozvoj spoločnosti.