Na zahraničnej univerzite postavili novú špičkovú knižnicu. Mali sme tam všetci študenti prístup cez svoju čipovú kartu. Podľa toho vedeli profesori, kto koľko času trávi v knižnici. Prieskum ukázal, že najviac a najdlhšie návštevy mali študenti z Ameriky. Požičali si celkovo najviac kníh. No neskôr sa ukázalo, že Americkí študenti nečítali celé knihy, ale iba vybrané pasáže. Ich model učenia sa, robenia seminárnych prác je celkom odlišný od nášho. My sme zvyknutí čítať knihu od A po Zet. Máme lineárne myslenie.

Viete ako sa meria časo – priestor?

Majster povie učňovi: „Budeš kopať jamu odtiaľto, až do večera.“ Podobne sme naučení čítať veľa kníh ako celok, chceme pochopiť zmysel celku. Americkí študenti sa skôr podobajú usilovnej včele, ona si pozbiera z každého kvetu niečo a potom letí do úľa. Jedno

Čínske príslovie hovorí:

Kto sa naučí používať kladivo, myslí si, že všetko je klinec.

Samozrejme, že tento článok nie je o tom, aby sme ani jednu knihu nedočítali do konca, obzvlášť pri beletrii, keby sme preskočili dej a zistili na konci, že vrahom je záhradník, nič by nám to nepomohlo.

Problém je v strede.

Americká koncepcia je postavená na úlohe riešiť problém. Vyberú si tému a k téme hľadajú potrebné informácie, vyberajú si z kolekcie. Kým my si zoberieme päť kníh a z nich sa snažíme napísať šiestu knihu. Oni hľadajú ako usilovná včielka podstatné informácie, my sme však naučení opakovať veľa zbytočných a nepodstatných informácií. Z druhej strany však musíme povedať, že úroveň vzdelania našich žiakov je vyššia. Keď sa pýtali Justina Biebera na zopár vecí všeobecného poznania, bola to katastrofa. Nič nevedel. Ale patrí  k najviac zarábajúcim tínedžerom na svete a ešte aj robí to, čo ho baví. Keby teraz prestal spievať, celý život by nemusel nič robiť. U mňa na skúške by som ho síce vyrazil aj s dverami, má však jednu dôležitú schopnosť, vie vypredať koncertné sály.

Všeobecné vedomosti či radšej znalosti?

Hrdíme sa našim encyklopedickým vzdelaním, no strýko Google a teta Wikipedia toho vedia viac. Viete aký je rozdiel medzi študentom, docentom a profesorom? Študent musí vedieť všetko, docent musí vedieť, kde to má hľadať a profesor musí vedieť, kde má docenta.

Vedieť a vedieť urobiť nie je to isté!

Pri skúške z didaktiky som sa opýtal jedného študenta: „Ako by ste viedli vyučovaciu hodinu, popíšte mi jej časti.“ Už si nepamätám presne, čo odpovedal, no bolo to niečo bez ladu a skladu. Zle som sa opýtal, a preto som zmenil otázku: „čo som vás učil, ako by som to urobil ja?“ – opýtal som sa znovu, nespokojný s odpoveďou. Vtedy mi študent plynule odpovedal  a možno ešte lepšie ako ja vysvetlil jednotlivé kroky vyučovacieho procesu. Ostal som zmätený, a tak som položil ďalšiu otázku: „Prečo by ste to robili inak, ako ste sa naučili?“ „Neviem“ – odpovedal nechápavo študent.

Prvou otázkou som mu chcel uviesť situáciu, do ktorej bude postavený, ako to bude robiť. Predpokladal som, že počas prednášok som dostatočne vysvetlil pravidlá a princípy, dôvody postupu. Keby som zostal pri prvej otázke, myslel by som si, že nič nevie, neučil sa. On však vedel všetko, vedel prečo je to tak a napriek tomu by to robil tak, ako to robil predtým. Aby ste ma pochopili správne, nešlo o to, že by to robil inak ako ja, práve naopak, rád by som sa od skúseného študenta naučil niečo nové. Tu som si uvedomil, že nie je dôležité veľa prečítať, ale vedieť čítať podstatné veci.

Radšej kvalita ako kvantita.

V dnešnom zamyslení, skôr chcem, aby sme videl i rozdiel medzi beletriou, a vedeckými publikáciami. Nie je dôležité vedieť veľa, ale poznať tie dôležité informácie, ktoré sú potrebné pre náš život. Spomeňme si na študenta, ktorý presne vedel čo má robiť a vedel aj prečo by to mal robiť. Mal všetky potrebné informácie, no nevedel si ich zvnútorniť a použiť ich. Môžete mi samozrejme namietať, veď si nekúpim veľkú bonboniéru aby som z nej zjedol len to, čo mám rád a ostatné zahodil. Naučme sa učiť sa. Môžeme si aj my niečo vziať zo zahraničného modelu učenia sa?

Ako červená Ariadnina niť ma celým článkom sprevádzala otázka: „Brať všetko ako cunami, alebo si vyberať ako usilovná včielka?“ Odpoveď nechám na vás, svojich čitateľov.