Chcel by som hneď na začiatku vyzdvihnúť myšlienku Tomáša Baťu, ktorý uviedol, že
Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme považovať za svoje vlastníctvo, pretože sme sa nijako nepričinili na jeho vzniku.
Baťa bol výnimočný hlavne tým, že sa nesnažil nikoho napodobňovať ani nikoho nekopírovať v riadení podniku, mal svoje vlastné myšlienky a svoj vlastný systém riadenia, a to všetko z neho urobilo geniálneho podnikateľa tak, ako ho poznáme.
Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najprv seba
Tomáš Baťa sa vyjadril, že len veľký človek môže vybudovať veľký podnik, a mal určite pravdu. Každý správny podnikateľ vyrába len tri veci: seba, podnik, výrobok. Predovšetkým seba, pretože ak človek nedokáže vybudovať seba, tak nedokáže vybudovať ani podnik.
Buduje si svoje hodnoty, víziu, charakter, vytrvalosť, znalosti a schopnosti viesť. Ďalej je tu podnik, v ktorom musí byť schopnosť vyrábať a poskytovať služby na prvom mieste, ale hlavne vedieť urobiť veci správne a robiť správne veci. Organizácia, rozhodovanie a koordinácia musí byť na najvyššej úrovni. Nakoniec tu máme výrobok a službu, tie musia uspokojiť zákazníka najlepšie ako len to bude možné a aby mu poskytli hodnotu, ktorú požaduje.
Pri svojej práci Baťa nemal na mysli len vybudovanie podniku, ale tak tiež vybudovanie ľudí, pretože na to najviac záleží
Hlavnou úlohou toho všetkého bolo vytvoriť dobrý základ, kde by sa mohli jeho spolupracovníci rozvíjať a posúvať v živote ďalej. „Morálna a psychologická základňa podniku“.
Koľko ľudí sa týmto dnes zaoberá, kto vlastne vie o čo ide? Úspešný podnik je založený na správnych vzťahoch a stanoviskách k práci, k spolupracovníkom a k zákazníkom, a to sám Baťa považoval za dôležité a tak tiež to fungovalo aj v jeho podniku, a preto veľmi prosperoval a prosperuje do dnes.
Nechať si poradiť od Baťu? Určite správne rozhodnutie
Sám Tomáš Baťa sa naučil zarábať haliere, ale aj milióny. Predstavme si, kde by sme mohli byť teraz, ak by sme si nechali poradiť od Bati, a tak tiež sa od neho učili, napr. len od roku 1945, ale aspoň od roku 1989, ale to je len keby a keby…Veď čo sme sa v posledných rokoch naučili? Čo ste sa vy naučili? Zdôrazňovanie slova „zarábať“ nie kradnúť, nie tunelovať, nie preberať, ale – zarábať !
Baťovou prvou podmienkou k rastu podniku bolo, aby sa „tí hore“ nedomnievali, že ich závod je len ich a len pre nich
Ich závod nebol vybudovaný za účelom, aby zanechal len existenciu ich zakladateľov. Ich závodom prinášali nový, dovtedy nepoznaný blahobyt a vzdelávanie ich ľudu. Účelom tohto podnikania bola aj je služba verejnosti, služba národu a služba svetu. Bola aj je aj vždy bude len a len služba! Vedenie a riadenie službou je podľa Baťu základným úspechom v podnikaní. Podniky sú inštitúcie prinášajúce kvalitu života a možnosti vzdelávania.
Najvyšším ideálom každého podnikateľa by mala byť dychtivá a neustála snaha sa zlepšovať a rásť
Vôľa rozširovať svoj vlastný podnik, a to je kapitál cennejší než peniaze, a sila mocnejšia než elektrina, ako nám to Baťa zdôrazňoval. Najcennejším kapitálom je „vôľa rásť“. Jednoducho len vôľa rásť prináša nové myšlienky, vzory sily, ktoré tiež pridávajú hodnotu podniku. Vôľa rásť je jednou z cenností, ktoré človek má.
Vedenie obchodu nie je možné viesť bez dôvery
Podnik ako mal Tomáš Baťa v Zlíne, ako sám povedal:
Bez dôvery by sa náš podnik nedal viesť,
a mal pravdu, pretože na dôvere stoja piliere pre správne vedenie. Najbohatšie spoločnosti sa vyznačujú práve vysokou dôverou. Dôvera je ako znalosť, výrobný prostriedok a najcennejší kapitál podniku (i spoločnosti).
Ako to u Tomáša Baťu fungovalo?
Prostredie podniku vždy čisté, a vysoko kultúrne. Pre Baťu bol poriadok a čistota podniku strategickým princípom podnikového chovania. Stroje aj podlahy v podniku boli natierané na bielo, aby aj menšia kvapka oleja alebo inej tekutiny signalizovala šípu alebo možné miesto budúceho zlyhania. Nástroje boli uložené v červeno nalakovaných blokoch, na čiernych odkladacích doskách boli nástroje, kde ak niečo chýbalo, už z diaľky bol signál viditeľný a preukazoval absenciu nástroja. Všetky stroje boli pohyblivo nezávislé, boli stavané na špeciálnych platformách a mali aj vlastný elektrický motor pre pohyb. Pravidlo bolo, že prepravovaný stroj alebo materiál musel byť v pohybe. Materiál nesmel vadiť, nemohol vôbec zdržovať a už vôbec nemohol byť skladovaný bokom, pretože tak by strácal na svojej hodnote a to by znamenalo mrhanie prostriedkami.
Mám len topánky pre zákazníkov a kožu pre robotníkov. Je to taký majetok, ako ďalekohľad pre hvezdára a husle pre muzikanta. Ak by som to nemal, nemohol by som dať robotníkom prácu a zákazníkom topánky. Bol by som platný asi tak, ako hudobník bez nástroja.