Ešte aj v dnešnej dobe sa môžeme  stretnúť so slovami ako sú tucet alebo kopa. Tieto slovné spojenia pochádzajú zo starého systému váženia, kedy si ľudia chceli uchopiť a deliť okolitý svet, začali obrábať svoje prvé polia, ktoré museli rozdeľovať a správne merať a taktiež bolo potrebné sa učiť odhadovať, koľko úrody sa v ten rok urodilo.

A tak vznikali rôzne národy na rôznych miestach sveta vytvárať metrické systémy, ktoré určovali jednotky mier a váh. Často sa tieto miery dokonca odlišovali od polohy miest.

Prvé doklady o vážení tovaru kedy sa používali rovnoramenné váhy našli archeológovia na pravekých kresbách a nápisoch vytesaných na náhrobných kameňoch. Z tejto doby sa nezachovali žiadne pamiatky, pretože až do obdobia Rímskej ríše sa váhy zhotovovali z dreva, kože a iných málo odolných materiálov.

Archeológovia našli rôzne závažia z obdobia vlády asýrskeho kráľa Salmanasara. Jedno z nich, tzv. ťažká mína, malo skoro presne kilogram (1,0048 kg). Starí Číňania dokonca používali rovnoramenné váhy už pred 5 000 rokmi, pričom jednotkou váhy bolo 1 200 ryžových zrniek.

Je zaujímavé, že vtedy dokázali postaviť tak dokonale stavby aj napriek tomu, že nepoznali žiadne profesionálne žeriavové váhy.

Prvými prístrojmi, ktorými sa váhy merali boli tzv. rovnoramenne váhy. Tieto váhy nemali ukazovatele polohy, ako ich poznáme z neskorších dôb. Jazýček nahrádzala vodorovná poloha ramien a váženie sa docielilo tak, že sa pridávali rôzne závažia.

Rovnoramenné váhy sú taktiež používané aj ako symbol spravodlivosti a už na staroegyptských reliéfoch sa vyskytuje motív váženia duší po smrti. V Španielsku objavili doskovú maľbu Sv. Michala archanjela ako váži duše, ktoré mu druhy anjel podáva a braní ich od diabla.

Národom s vysoko rozvinutou technikou boli starovekí Egypťania. Vďaka nájdeným maľbách na hrobkách a papyrusoch poznáme, že mali a používali niekoľko typov váh. Váhy sprevádzali Egypt po celu jej históriu. Aj keď nevlastnili cestne váhy, ako ich poznáme dnes, ich architektúra je dodnes priam dokonala. K vyvažovaniu sa používalo rôzne druhy materiálov.

Najčastejšie to bol kameň, žula, vápenec, pieskovec a iné. Vďaka tomu dnes môžu vedci datovať aj vznik závažia. Okrem toho používali aj ako závažie kov – olovo, bronz, železo. Zistili však, že veľké kovové závažia boli príliš drahé na výrobu a tak dávali prednosť lacnejšiemu riešeniu a to kamenným závažiam.

Základnou jednotkou egyptského systému merania hmotnosti bol 1 deben, ktorý mal približne 91 g. Deben sa delil na 10 kadetov, neskoršie zvané kite, čo bolo približne 8,8 g až 10 g. Tak ako zvykneme počítať cenu v peniazoch, Egypťania počítali v hmotnostných jednotkách, ktoré vyjadrovali presne odvážené množstvo kovu a ktoré im peniaze nahradzovali.

Aj ďalšie kultúrne národy mali vysoko rozvinuté spôsoby merania hmotnosti. Či to už boli Peržania, Hebrejci, Arabi alebo starí Gréci. Hebrejci používali napr. zlatý talent, čo bolo asi 49 kg. Starí Gréci prevzali väčšinu jednotiek od Egypťanov.

Ako jednotky hmotnosti slúžili v Grécku rôzne talenty. Toto označenie vzniklo z gréckeho slova talanton – váha (dnes hmotnosť). Najmenší bol sýrsky alebo ptolemaiovský talent (asi 7 kg), stredný bol antický (26,196 kg) a najväčší novogrécky talent (150 kg).