Vďaka pokroku a neustálemu vývoju často nahrádzajú stroje človeka. V jednej manufaktúre na ceruzky, odchádzal do dôchodku muž, ktorý s poslednou ceruzkou pochovával svoje životné dielo. S veľkou úctou vkladal do krabičky túto poslednú ručne vyrobenú ceruzku a dal jej päť želaní:

Strúhanie bolí, no je dôležité.

Neboj sa nepríjemných chvíľ v živote, keď ťa budú strúhať. Hoci obrusovanie bolí, pripravuje nás na veľké diela. Uschopňuje nás, aby sme boli pripravený na vytvorenie niečoho veľkolepého.

Vlož sa do správnych rúk a nechaj sa viesť.

Záleží na tom, kto ťa bude viesť. Môžeš byť správnym nástrojom v nesprávnych rukách, slovom možno zabiť aj vzkriesiť človeka. Každý niekoho poslúcha, niekto šéfa, iní svoje ciele. Ceruzka odložená v krabičke je síce krásna, no nie na to bola vyrobená, aby sa na ňu iní pozerali. Vytváraj hodnoty, bojuj za lepší svet pre všetkých.

Chyby sa dajú opraviť.

Na konci je guma. Ak niečo pokazíš, dá sa to opraviť. Je pravda, že najlepšie je chybám sa zdiaľky vyhýbať ako výmoľom, no netráp sa nad chybou. Mýliť sa je ľudské. Z každej chyby sa pouč, a viac ju neopakuj.

Podstata je ukrytá vnútri.

Nepočúvaj neúspešných, budú ťa kritizovať za to ako vyzeráš. Ty však vedz, že podstata sa skrýva vnútri tak ako tuha. Obal síce predáva, no dôležitý je obsah. Hľaď vždy do svojho vnútra.

Zanechaj odkaz.

Napokon nezabudni na to najdôležitejšie, vytvoriť hodnotné posolstvo. Aby tvoje slová neboli len mlátením prázdnej slamy. Nech potešia, naplnia, povzbudia, pozdvihnú, motivujú, pomáhajú rásť.

Môžeme sa aj my niečo naučiť od ceruzky?

Želám krásny a úspešný týždeň.