Cesta ku snom

Chcem Vám položiť jednu otázku a dobre sa nad ňou zamyslite „Myslíte si, že by ste boli šťastný iba vtedy ak by sa naplnil váš sen?

Väčšina ľudí hovorí bol/a by som šťastný/á keby som mal/a obrovské množstvo peňazí, krásnu ženu či chlapa alebo luxusné auto. A takto prežijú celý život v mienke ak budem mať to a to budem šťastný. No neuvedomujú si to, že by si mali ísť za tým, keď chcú niečo dokázať či mať niečo musia pre to aj niečo urobiť.

Teraz by som sa s vami chcel podeliť o skutočný príbeh. Je o mojom kamarátovi a jeho otcovi. Jeho otec bol skvelým saxofonistom, a syn mal sen, mal sen ktorým žil a žije doteraz. Chcel byť totiž skvelým saxofonistom. Už od malička sa učil po boku svojho otca. Žil svojím snom každý deň, no jedného dňa sa jeho otcovi stalo nešťastie, jeho otec zomrel. Pre syna to bolo veľmi ťažké. Pri každom hraní na saxofóne ho to nesmierne bolelo, no dnes je to už trošku iné. Má na neho krásne spomienky, ktoré krásne zahrejú ale aj zabolia. Ale nevzdal sa a pokračuje dodnes na hraní, stále sa zdokonaľuje. Našiel si noty od otca a učí sa podľa nich. Žije svojim snom každý deň. Pochopil to, že ak má sen musí ho zrealizovať, pochopil, že nemôže čakať na ten „pravý“ deň, kedy sa to začne učiť alebo ho začne učiť niekto druhý. Pochopil, že cesta ku svojmu snu ho robí šťastným.

Nie je to práve cieľ, ktorý nás robí šťastnými, ale CESTA. Cesta ku svojmu snu je to najdôležitejšie, zažijete na nej rôzne veci. Veľa krát sa na ceste cítite šťastnými ale takisto veľa krát to nejde podľa predstáv, máme rôzne prekážky. Práve cesta ku snu je taká vzrušujúca. Cesta nám prináša šťastie. U môjho kamaráta to bola prekážka odchod otca, ale vzdal sa? NIE lebo ŽIJE svojim snom. Nečaká na ten „pravý“ deň kedy bude šťastný. Šťastný je už teraz, lebo ten sen žije. Práve jeho cesta mu prináša šťastie.

Myslím si, že toto bol skvelý príklad ako si ísť za svojim snom. Je to vlastne o tom NIKDY SA NEVZDAJ. Musíme sa naučiť usmievať sa ešte predtým ako budeme skutočne šťastný. Musíme žiť svoj sen ísť po ceste ku nemu a táto cesta nás dovedie k nemu. Keď je niekto už tam hore, začne sa báť, že môže prísť o to, o čo usiloval tak dlho. Slávu nebudeme držať v rukách navždy. Treba sa naučiť tešiť sa s cesty. Je to ako výstup na vrch, idete dlhú cestu, ale na tej ceste sa tešíte sám alebo už s niekým, a na vrchu predsa neostanete dlho. A tak sa budete čoraz viac vyberať na takéto výstupy hlavne kvôli tej ceste

Možno si hovoríte, ale ako v tejto dobe mám realizovať svoje sny? Všetci a všetko je také kruté, neviem kde mám začať a množstvo ďalších výhovoriek. Len proste nejak začnite. Dám vám ešte jeden príklad, ak sa topíte pod vodou čo je vašim hlavným cieľom? Nie je to nadýchnuť sa? Túžba po vzduchu? Vtedy nemyslíte na budúcnosť, či minulosť chcete sa len nadýchnuť … Treba proste začať a stále si predstavovať cieľ  a žiť svoj sen ešte predtým ako ho dosiahneme. Mali by sme pre to urobiť maximum, a potom nás úspech neminie. To je na tom to najvzrušujúcejšie.

Verím, že ste si s uplynulých slov zobrali to najhlavnejšie, a že som vás aspoň trochu povzbudil.

Ešte nakoniec by som vám odporučil pozrieť si film Pokojný bojovník. Určite vás pomôže ešte viac povzbudiť. Prajem Vám príjemné pozeranie.

“Nemusíme vidieť celé schodisko, len proste urobte prvý krok“ Martin Luther King