V jednej východnej krajine žili raz dve veľmi pekné sestry. Jedna sa vydala za sultána, druhá za kupca. Časom sultánova manželka stále chudla, slabla a zosmutnievala. 
Sestra, ktorá žila s kupcom blízko kráľovského paláca, zo dňa na deď opeknievala. 
Sultán pozval kupca do svojho paláca a spýtal sa ho: 
„Ako je to možné?“ 
„To je jednoduché, živím svoju ženu jazykom.“ 
Sultán vydal rozkaz pripraviť metráky baraních, ťavích a kanárčích jazykov na diétu pre svoju ženu. Ale nič sa nestalo. Žena bola stále bledšia a zádumčivejšia. 
Rozzurený sultán sa rozhodol, že ju vymení. Kráľovnu poslal kupcovi a vzal si za ženu jej sestru. V kráľovskom paláci kupcova žena ako kráľovna rýchlo vädla a starla. No sestra v kupcovom dome za krátky čas rozkvitla a opeknela. 
Tajomstvo? Kupec sa každý večer so svojou ženou zhováral, rozprávali si príhody a spievali si. 

Všetci musíme pochopiť, že láska sa začína v rodine. Každý deň si musíme uvedomovať aj to, že najväčšie utrpenia majú korene tiež v rodine.
Nemáme kedy pozrieť si do očí, vymeniť si pozdrav, podeliť sa o radosť a ešte menej byť tým, čo od nás očakávajú naše deti, čo od manželky očakáva manžel a manželka od manžela.
A tak deň čo deň patríme menej svojim rodinám a naše vzájomné kontakty stále viac slabnú.