Na trhu s nehnuteľnosťami sú karty rozdané jednoznačne – budúci majitelia bytov či nebytových priestorov očakávajú v novostavbách moderné riešenia zvyšujúce komfort užívania, ale zároveň šetriace náklady na prevádzku. Úspešní developeri preto držia krok s najnovšími technológiami.

Kachličky, sanita či vybavenie kuchyne sú síce dôležité, ale nie sú to faktory, ktoré predávajú byty v novostavbách. Vyhrávajú riešenia, ktoré na prvý pohľad vôbec nevidieť, zato ich cítiť. Napríklad aj vo vzduchu alebo v peňaženke.

Ako príklad môže slúžiť spôsob výroby tepla a chladu. O tom, že prím hrajú obnoviteľné zdroje energie, netreba písať veľa, pretože ich výhody sú mnohostranné a jednoznačné.

Každá budova je zaradená do niektorej z tried efektivity (podobne ako elektrospotrebiče) – čím menej energie spotrebúva, tým viac sa blíži k triede označenej ako A. Ten, kto kupuje novú chladničku, dá prednosť výrobku, kde je možno vstupná cena o niečo vyššia, ale prevádzka lacnejšia.

Čo sa teda na začiatku zdanlivo preplatilo, sa v priebehu času nielen vráti, ale šetrí aj náklady. Ten, kto kupuje novú nehnuteľnosť, chce mať po celý rok teplo tak akurát, bez zbytočných kompromisov. Aj preto na trhu s realitami postupne pribúdajú stavby, ktoré teplo a chlad vyrábajú pomocou tepelného plynového čerpadla.

Bratislavská lastovička

Jedným z aktuálnych bratislavských príkladov je developerský projekt Blumentál, kde sa bude kúriť aj chladiť týmto obnoviteľným zdrojom energie. Postará sa o to slovenská spoločnosť ESM-Yzamer, ktorá sa špecializuje na energetické služby a monitoring.

„Aby sa táto stavba dostala do energetickej triedy A, musíme teplo aj chlad robiť inak než bolo doteraz zvykom,“

hovorí Mgr. Matúš Izakovič, riaditeľ Marketingu a integrácie technológií spomínanej spoločnosti.

„Nebudeme inštalovať štandardné klimatizačné jednotky, ale využijeme lacnejšie a pritom ekologickejšie aj zdravotne výhodnejšie riešenie cez stropné chladenie.“

Veľmi laicky povedané, vzduch sa ochladzuje vďaka vode, ktorá prúdi v rúrkach s úzkym priemerom zabudovaných v strope. Na chladenie vody sa pritom využíva potenciál okolitého vzduchu, ktorý v plynovom tepelnom čerpadle premeníme na chlad. Tým istým systémom sa zas v zime kúri.

Klimatizácia verzus stropné chladenie

Princíp ochladzovania priestoru klimatizačnou jednotkou je založený na prúdení studeného vzduchu, ktorý potom ochladzuje okolie. Prúdenie však nie je v priestore rozložené rovnomerne. V blízkosti klimatizačnej jednotky je najsilnejšie, s narastajúcou vzdialenosťou slabne.

Znamená to, že pri klimatizácii je možno až príliš chladno, kým na opačnom konci miestnosti zas teplo. Keď sa víri vzduch, víri sa aj prach, hoci ľudia trpia v dôsledku klimatizácie skôr na prievan a na vysušovanie slizníc. Aj preto lekári odporúčajú zapínať klimatizáciu iba na niekoľko hodín denne.

Spotreba energie na rýchle vychladenie priestoru, ktorý sa potom zase zohreje, nie je zanedbateľná. Navyše, ak klimatizácia nebola pôvodnou súčasťou stavby, ale dobudovaná dodatočne, s vysokou pravdepodobnosťou vznikli na miestach, kde sú vyvedené jej časti z bytu, nežiaduce otvory spôsobujúce tepelné mosty. V zime cez ne zbytočne uniká drahé teplo a v lete sa nimi, naopak, dostáva dovnútra horúci vzduch.

Stropné chladenie funguje na úplne inom princípe. M. Izakovič z ESM-Yzamer:

„Stropné chladenie je sálavý systém, pričom sálanie prebieha nad rosným bodom, ktorý sa pohybuje v závislosti od vlhkosti vzduchu. Ide o takzvané vysokoteplotné chladenie. Voda v rúrkach je chladnejšia ako teplota v miestnosti a prebytočné teplo do seba rovnomerne pohlcuje. Rozdiely medzi vonkajšou a vnútornou teplotou sú spravidla nižšie ako pri chladení klimatizáciou. Teplota stien je však nižšia ako teplota vzduchu, čo je pre telo výhodné, pretože prebytočné teplo môže sálať do okolia a to ho pohltí. Sálanie je pre telo najkomfortnejší spôsob znižovania vlastnej teploty. Aby bolo naše vysvetlenie kompletné, treba povedať, že klasická klimatizácia používa výparné teploty pod rosným bodom. Šírenie chladu prebieha prúdením, pričom médionosnou látkou je vzduch. Prechodom cez rosný bod dochádza k jeho odvlhčovaniu a časť chladiaceho výkonu sa spotrebováva na vylúčenie latentného tepla zo vzduchu. Táto stratová energia môže dosahovať významné hodnoty v závislosti od vlhkosti vzduchu 20 % až 50 %.“

Dole zima, hore teplo

Systém zabudovaný v strope, ktorý počas letných dní prináša úľavu od úmorného tepla, v zime interiér, naopak, vyhrieva.

„Stropný sálavý systém je jednotný systém na vykurovanie v zime a na chladenie v lete. Umožňuje nízkoteplotné vykurovanie a vysokoteplotné chladenie,“

hovorí špecialista na energetické služby a pokračuje:

„Sálavý systém znamená, že teplo či chlad sa šíria elektromagnetickým vlnením, pričom nedochádza k ohrevu vzduchu. Vlny cez vzduch prechádzajú a realizácia tepla, teda ohrevu, respektíve v lete ochladenia, prebieha na tuhých alebo tekutých látkach – teda aj na človeku. Následne sa od nahriatych povrchov ohrieva vzduch. Teplota okolitých povrchov – stien, podláh či nábytku – je vyššia ako teplota vzduchu, čo zvýrazňuje vhodné rozloženie teploty v priestore.“

Pri vykurovaní klasickými doskovými radiátormi je teplota nad podlahou najnižšia a, naopak, pri strope najvyššia. Tento rozdiel môže byť v slabo izolovaných objektoch až 5 °C.

„Teplý vzduch z radiátorov stúpa k stropu, kde odovzdáva teplo, potom zmenšuje svoj objem a klesá k podlahe, kde je opätovne vťahovaný k plochám doskového radiátora. Dá sa povedať, že pri klasických radiátoroch vykurujeme prioritne strop,“

opisuje, ako neúprosne fungujú fyzikálne zákony, M. Izakovič.

Reč čísel

Znie to veľmi dobre. Systém, ktorý efektívne chladí aj zohrieva, nevíri vzduch a s ním ani prach, nemá negatívny vplyv na zdravie… Avšak, aká je návratnosť investície do plynového tepelného čerpadla a vybudovania stropného systému?

„Z môjho pohľadu je prvá výhoda už to, že tento systém zahŕňa oboje – vykurovanie aj chladenie. Doteraz používané štandardné systémy na vykurovanie boli stavané ako vysokoteplotné s využitím konvektorových telies – doskových radiátorov – a tepelným zdrojom bol nízkoteplotný alebo kondenzačný kotol. Druhým systémom bol chladiaci systém, kde sa na chladenie využívali splitové alebo multisplitové kondenzačné jednotky v priamej expanzii. Na objektívne posúdenie návratnosti treba posudzovať rovnaké podmienky a rozsahy. V zásade sa dá povedať, že pri inštaláciách plošných sálavých systémov bude vstupná cena vyššia o 25 až 50 %, prevádzkové náklady na energie, naopak, klesnú od 20 do 50 %. Treba však podotknúť, že porovnávame systémy neporovnateľné jednak z pohľadu kvality dodávaného tepla a chladu, ale aj energetickej efektívnosti celého systému a vplyvu na životné prostredie,“

hodnotí doteraz používané a nové systémy Matúš Izakovič zo spoločnosti špecializovanej na energetické služby ESM-Yzamer.

Šanca aj pre existujúce stavby

Stropné chladenie nemusí byť iba výsada nových a moderných budov. Dá sa nainštalovať aj do už existujúcich stavieb. Keďže však ide o pomerne veľkú investíciu, pre samostatný byt to nemusí byť až také výhodné.

Naopak, pre celý bytový dom je to ideálny spôsob, ako získať vlastný zdroj na výrobu tepla a zároveň chladu bez toho, aby mal každý byt svoju klimatizáciu. Nehovoriac o následnom šetrení nákladov na energie.

Aj M. Izakovič to vidí ako reálne. Len sa musia dohodnúť všetci majitelia bytov bytového domu, podobne ako pri zatepľovaní alebo komplexnej rekonštrukcii.

„Pri existujúcich stavbách je vhodné riešiť stropný sálavý systém budovaný v suchej konštrukcii. Čas výstavby je závislý od rozsahu a pre lepšiu predstavu dodajme, že sa pri montáži používajú rovnaké prvky ako pri sadrokartónových stropoch.“

Takáto prestavba musí spĺňať rovnaké technické a legislatívne podmienky ako novobudované systémy. Preto si pred akýmkoľvek rozhodnutím treba dať vypracovať návrh odbornej spoločnosti, ktorá ovláda technické, technologické aj legislatívne podmienky a možnosti.

„Špecialisti v tejto oblasti už existujú a budú pribúdať ďalší, pretože budúcnosť určite vidím vo využívaní plynových tepelných čerpadiel. Z pohľadu prevádzkových nákladov je to najefektívnejší jednotný systém poskytujúci zdroj tepla aj chladu. Tieto čerpadlá sa pritom môžu využívať na vykurovanie v bivalencii s kondenzačnými kotlami alebo odovzdávacou stanicou tepla,“

dodáva na záver M. Izakovič.