1: Kto je vlastne Jan DoubleJ Jančok , mohol by si sa nám predstaviť?

Ján “DoubleJ” Jančok je 24 ročný chalan, ktorý sa cca 5 rokov aktívne venuje videoprodukcii – aktívne natoľko, že sa mi za ten čas nepodarilo úspešne doštudovať odbor aplikovanej informatiky na MUNI v Brne. Okrem toho podrobne a rád sledujem najnovšie trendy a produkty v oblasti IT, videa a audia, resp. hi-fi, takže som istú dobu pôsobil ako šéfredaktor a recenzent pre server venujúci sa spoločnosti Apple a jedno obdobie aj aktívne pôsobil na rôznych fórach z týchto oblastí, pričom okoliu radím a pomáham doteraz. Ďalej som sa dostal vďaka dlhoročnému sledovaniu nemeckej hudobnej scény k postu redaktora pre web hip-hop.sk, bohužiaľ, nemecká scéna už nie je to, čo bývala, a tak dlhšie nepublikujem. Aktuálne píšem len recenzie pre web SK Filmár, venujúci sa všetkému možnému z oblasti videa.

2: Aké boli tvoje začiatky s kamerou a točením videa?

Začínal som ako 8-10 ročný, keď som rodičom brával kameru na dovolenke a doma skúšal prvé stop-motion videá s legom. So strihom na PC som začal o niekoľko rokov neskôr, kedy som sa rozhodol spraviť krátke video do programu našej stužkovej na gymnáziu. Vlastne sa jednalo o môj úplne prvý „videoklip“ na skladbu od C&C Music factory, v hlavnej úlohe so spolužiakmi. Ani vtedy som ale ešte netušil, že raz budem videoklipy natáčať ako na páse, nie to ešte pre veľké postavy našej scény, pretože keby áno, tak volím inú školu, nie teoreticky zameranú informatiku.

3:  Dnes patríš na Slovensku medzi špičku v oblasti natáčania videí a hudobných videoklipov. Spolupracuješ so súčasne najlepšími interpretmi slovenskej scény ako sú Rytmus, Tina, alebo Tomi Popovič. Čomu vďačíš za tento úspech?A si viac režisér alebo kameraman?

Kedysi som bol oboje, dnes som hlavne kameraman a editor, i keď stále je nutné viac či menej aj režírovať, hlavne keď je človek na všetko sám, no nemám problém zastať akúkoľvek pozíciu, i keď teraz preferujem hlavne kameru a strih. „Mam ťa v hlave“ som ale napríklad v drvivej väčšine hlavne režíroval, za kamerou som skoro vôbec nestál, len kameramana riadil, no a z postprodukcie som sa venoval len strihu a ten posúval potom ďalej. Oveľa viac mi ale sedela práca na klipe „Kuprezák”, ktorý vyjde v blízkej dobe, a ktorý režíroval Luky Hoffman. Ja som sa staral len o obraz – teda kameru, strih a postprodukciu a osobne som s výsledkom oveľa viac spokojný ako s „Mám ťa v hlave”. Mám rád, keď môžem mať obrazovú stránku a výsledný look plne pod kontrolou, no a keď som od réžie a všetkých vecí naokolo odbremenený, vznikajú najlepšie klipy, resp. klipy s najlepšími ohlasmi. Toto si uvedomujem hlavne poslednú dobu a som rád, keď sa produkcii a réžii môžem vyhnúť.

No a čomu vďačím za úspech? Ťažko povedať, no človek by mal mať talent, cit, nikdy som netušil, že práve ja tento cit mám, ale už mi viacero ľudí/interpretov, ktorí čo-to odtočili vravelo, že minimálne na Slovensku sa ťažko hľadá niekto, komu to v danom žánri ide takto „od ruky”. Takže asi ten cit mám, keďže v 98% prípadov robím, resp. strihám veci podľa seba. Nikdy nepracujem štýlom, že si napozerám zahraničné klipy a snažím sa to čo najlepšie odkopírovať. Ďalej treba stále niečo robiť, zdokonaľovať sa a človek časom príde na to, aký štýl práce mu vyhovuje, čo chce obrazovo dosiahnuť a každým novým klipom sa posúva ďalej, až si to začne všímať stále viac a viac ľudí. Viacero začínajúcich „klipmakerov” sa ma pýta, akú drahú kameru si majú kúpiť, aby mohli dačo točiť, za koľko tisíc EUR treba mať dobre že nie Mac Pro s profi SW, aby mohli strihať, no v začiatkoch je oveľa dôležitejšie hlavne točiť a naberať skúsenosti, hoci aj s nejakou obyčajnou kamerkou (ja som si v začiatkoch požičiaval kameru od spolužiačky, úplne nejaký základný model). Takýto postupný vývoj dá človeku oveľa viac, ako keby si kúpil napríklad Panasonic AF101-ku a pri tom netuší, na čo sú tam všetky tie gombíky a už vôbec nevie ako nastavovať clonu, čas či citlivosť. Ako sa vraví, pomaly ďalej zájdeš – vo videu to platí tiež a kto je šikovný a trpezlivý, úspech sa dostaví. No a nakoniec treba byť občas aj v správnom čase na správnom mieste. Možno, keby počas natáčania klipu pre Kaliho (jeho prvý a môj tretí) nestretnem DJa Grimasa a ten ma na základe výsledného klipu nespomenie pred Rytmusom, tak by som bol teraz úspešne vyštudovaný informatik niekde v kancelárii za počítačom a nik by nevedel, že som sa kedysi o nejaké klipy snažil.

4: Vždy ma zaujímalo, prečo často všetky zahraničné videoklipy pôsobia tak profesionálne, a keď sa pozriem na tie slovenské alebo české, tak kvalita sa mi vidí na mnoho nižšej úrovni. Je to všetko iba o peniazoch?

Robím hlavne rapové veci, takže sa vyjadrím hlavne k situácii, aká je v tejto sfére. Ono, určite to je aj o peniazoch, tie hrajú v mnohých oblastiach podstatnú rolu a človek môže byť akokoľvek šikovný, no niekedy proste technika nepustí a klip za niekoľko tisíc dolárov predsa len vyzerá lepšie. Samozrejme hovorím o výslednom obraze, zachytiť skvelé nápady sa dá aj telefónom, no to na klipy bohužiaľ nestačí. Aj ja na tento problém narážam dosť často, že od veľa vízií musím upustiť a pracovať s tým, čo mám. Bohužiaľ, niektorí tie rozpočty a techniku majú, no tu zas chýbajú buď skúsenosti, alebo nápady a pri tých „zabehnutých” tvorcoch možno aj vôľa niečo zaujímavé spraviť, pretože to proste berú ako prácu – robia video za videom, a preto aj tie „drahšie” klipy vyzerajú občas tak, ako vyzerajú. V súčasnosti je ale problém rapových klipov inde, pretože pekný klip s dobrým obrazom sa dá dosiahnuť už aj za minimálne náklady, teda za značne nižšie, ako to bolo ešte pár rokov dozadu. Vďaka Canonu a revolučným zrkadlovkám s podporou videa, ktoré produkujú v správnych rukách, krásny „filmový obraz“, sa zrazu z každého majiteľa základnej zrkadlovky môže stať pán „klipmaker“. Interpreti sa bohužiaľ často krát pre takýchto „klipmakerov” bez výraznejších skúseností rozhodnú a potom to vyzerá tak, ako vyzerá a niekedy sa dostávajú von fakt veľmi zlé práce.

Neraz sa mi stalo, že ma kontaktovali interpreti, či im aspoň strihovo ten klip nezachránim, či dokonca rovno autori klipu, že ako to vlastne majú strihať a čo a ako nastaviť, lebo im to robí to a to a oni nevedia, čo s tým. Podobný boom bol/je aj v rape. Kedysi pomaly každý teenager stiahol nejaký hudobný SW, kúpil mikrofón a zrazu mal „štúdio”. Hneď prvý svoj počin zavesil na internet a už bol pánom rapperom. Teraz sa zase vo veľkom nakupujú foťáky a s prvým videom hneď šup na youtube. Ja som sa moje prvé pokusy neodvážil ukázať pomaly ani rodičom, teraz sú ľudia schopní na základe takýchto videí hneď zakladať „Official Youtube Channel” a „Facebook Fanpage” – ako to je poslednú dobu v móde. Problém teda nie je v tom, že treba niekoľko tisíc na techniku, aby ten klip dobre vyzeral, ale v tom, že klipy točia ľudia, čo nielen že majú odtočené minimum hodín, ale nemajú ani len potrebné základy a skúsenosti, ako niečo točiť a ako s tým v postprodukcii pracovať. Aj v Nemecku sa točia nízkorozpočtové klipy na foťáky, no tiež sú vizuálne niekde inde a aj mne občas padne sánka, že čo ten dotyčný dokázal vytvoriť – proste peniaze hrajú rolu, ale nie sú všetko, ešte stále záleží dosť výrazne na tom, kto za tou kamerou stojí a nie na tom, akou kamerou sa natáča. Asi rok dozadu mi písali ľudia z jednej francúzskej agentúry špecializujúcej sa taktiež na rapové klipy, že na akú filmovú kameru som točil jedno Rytmusove video a ako prebiehala postprodukcia, pretože by sa radi práve takému looku priblížili. Keď som im odpísal, že som točil na amatérsku zrkadlovku a farbil na obyčajnom monitore s S-PVA panelom, boli veľmi prekvapení.

5: Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Mám viac druhov pracovných dní: sú pracovné dni kedy sa natáča – vtedy sa väčšinu dňa, niekedy aj noci, behá a točí a som rád, keď sa stihnem aspoň najesť. Potom sú pracovné dni kedy sa strihá, to znamená, že sa snažím vstať o nejakej ôsmej – väčšinou sa mi to aj tak nepodarí – a kým sa reálne dostanem z postele, ubehne aj pár hodín. Tu je problémom hlavne môj záujem o najnovšie dianie vo svete a patlaním v posteli po iPhone. Kým všetko nové prečítam, strávim tak aj 1-2 hodiny. Pracovať teda začínam okolo obeda a podľa toho, ako veľmi ma tlačí termín a ako dobre sa mi s materiálom pracuje, za počítačom zotrvám. Niekedy, v zápale strihu a nápadov zistím o šiestej večer, že by sa patrilo aj obedovať, niekedy zase robím všetko možné, len strihať sa mi nechce. No a potom sú dni, kedy aj točím, aj strihám, iné zase cestujem a inokedy zase trávim čas len so snúbenicou. Aj pre toto som rád, že nie som práve tým spomínaným informatikom a každý môj pracovný deň/týždeň nevyzerá stále rovnako. Osobne by som asi po dvoch mesiacoch vyletel z kože, keby sa každý môj týždeň niesol v rovnakom stereotype a keby som tak mal fungovať ďalších xy rokov – ďakujem pekne. Toto som si uvedomil počas štúdia, že nalinajkované aktivity pol roka dopredu nie sú pre mňa a o to viac ma to lákalo stretávať sa s novými ľuďmi, robiť dačo kreatívne a keď už sa učiť, tak niečo, v čom vidím zmysel a môžem to hneď aplikovať do praxe. Aj pre toto som po prvom roku VŠ prestúpil z pre mňa príliš teoretického oboru na „aplikovanú informatiku“ – bohužiaľ, ani to nebolo pre mňa a radšej som sa učil doma sám a veci, čo som potreboval/využil, ako sa učiť dopodrobna o 20 ročných procesoroch či správe pamäti v UNIXe. Na škole som ale ostal pretože, vraj vyštudovaní ľudia s VŠ titulom to majú v živote jednoduchšie a aj ja som bral ten potencionálny titul ako nejakú poistku do budúcnosti. No ako pozorujem svoje okolie, radšej budem bez titulu a s množstvom skúseností, známostí, praxou a odvedenou kvalitnou prácou, ako s titulom a v detskej izbe u rodičov dúfajúc, že po pol roku ma už konečne niekto zamestná na plný úväzok a budem robiť aspoň z malej časti to, čo ma bude baviť.

6: Pre akú hudobnú celebritu by si rád vo svojej kariére natočil videoklip?

Pár rokov dozadu by bola moja jednoznačná odpoveď Bushido alebo Sido (najvýznamnejší nemeckí rapperi) a mohlo by sa točiť hocičo. Teraz by pre mňa bolo zaujímavejšie nie točiť pre „niekoho“, resp. s „niekým“, ale „čo“ točiť a s akou technikou môcť pracovať a aké vízie môcť preniesť na monitory divákov. Kebyže si mám ale vybrať konkrétneho interpreta, volil by som buď skupinu Silbermond, alebo rappera menom Casper – tvorba oboch dáva obrovský priestor na zaujímavé a kreatívne klipy, klipy s hlbšou myšlienkou.

7: Ty si dosiahol vo svojej oblasti skutočne profesionálne výsledky. Aký je tvoj recept na úspech pre našich čitateľov, ktorí sa tiež venujú rôznym činnostiam.

Recept na úspech? Dúfam, že sa Patrik (Rytmus) nenahnevá, ale rád by som použil jeho slová, ktoré vyslovil počas natáčania dokumentu „Kral Tour” z roku 2010, čo sme spolu robili (a tiež sa onedlho objaví v TV a na internete). Plne sa s ním totiž stotožňujem a aj v mojom prípade to znamenalo úspech (ak sa teda to, čomu sa venujem, za úspech dá považovať). Ľudia by mali robiť niečo, čo ich baví a snažiť sa byť v tom najlepší. Neuspokojiť sa len tak s niečím, ale stále na sebe pracovať, zdokonaľovať sa, byť trpezliví a brať si príklad z lepších. Ja nikdy nie som úplne spokojný, snúbenica ma má niekedy až za chorého detailistu a asi to aj choré je, keď si 20x za sebou prehrávam a ladím pár sekundový úsek, kým nie som plne spokojný – no nepomôžem si. Včera som napríklad hodinu nastavoval 4 po sebe idúce titulky, posúval ich hore dole o 1 frame, čo je v mojom prípade 1/25 sekundy, kým mi tam všetko nesedelo, ako som chcel. Pokiaľ niečo robím, tak to chcem robiť poriadne a úspech sa dostaví, niekedy ani človek nevie ako.

Ak vás tvorba Jána Jančoka zaujala a chceli by ste sledovať jeho kroky, tak viac informácií nájdete na jeho webovej stránke http://doublej.sk/index.html alebo facebook fan stránke : http://www.facebook.com/DoubleJproductions