Som rád, že čítaš tieto riadky, to znamená, že ti na sebe záleží, a rovnako aj mne záleží na tom, aby moji čitatelia boli šťastní, preto som sa rozhodol písať tieto zamyslenia.

Nasledovný príbeh, ti je možno dôverne známy, no stále si potrebujeme uvedomovať aká je naša úloha v našom živote. Si väzeň stiesnený vo svojej cele života, alebo si scénarista a kreslíš vdušné zámky, si bábka v rukách druhých ľudí, alebo si herec a režisér v jednej osobe, alebo len divák a život uteká pred tebou ako rýchlik?

Istý starec žil osamote v púšti, no vďaka jeho veľkej múdrosti prichádzali za ním ľudia aj zďaleka. Chceli vedieť, ako riešiť svoje životné problémy. Tento starec dal vždy každému dobrú radu a tak okruh jeho povesti mudrca sa veľmi rozširoval. Jedného dňa chlapci vymysleli, ako starca dobehnúť. Prišli za ním a jeden sa ho pýta: „Mám v rukách vtáča, je mŕtve, alebo živé?“ Toto vtáča bolo živé, no chlapec čakal, čo povie starec, ak povie že je mŕtve tak ho vypustí a ono uletí, ak povie, že je živé, skrúti mu krk a pustí ho na zem.

Starec sa zamyslel, hlboko sa nadýchol a s porozumením a súcitom sa pozrel na chlapca a hovorí mu: „Chlapče, je to v tvojich rukách.„

Náš život a rozhodovanie o ňom sú v našich rukách. V  posledných dňoch bola na fanúšikovskej stránke myšlienka o tom, že si vytvárame svoj osud. Jeden priateľ namietal v komentároch: nemôžem vymeniť spolužiakov, rodinu, ja som si ich nevybral. Je to síce pravda, že priamo si rodinu nevyberáme, ale môžeme si vybrať koľko času s nimi strávime, ako budeme s nimi rozprávať… Nemôžeme zmeniť smer vetra, ale môžeme zmeniť smer jazdy.

Vždy sa dá čosi zmeniť

Spomínam si na knihu 7 návykov od Coveyho. Tam raz jedna zdravotná sestra vyskočila a oborila sa na neho v jednej prednáške: „To nie je pravda, vy hovoríte, že som zodpovedná za svoj život? Veď ten starý muž, o ktorého sa starám mi robí zo života peklo. A ja, že som za to zodpovedná? Ja som tomu na vine?„

Neskôr si uvedomila, že ona je tá, čo môže zmeniť svoj život, ona dovolila starčekovi, aby riadil jej život. Kto riadi ten tvoj? Kto povie, že nie je zodpovedný, akoby povedal: „Som nezodpovedný.“

Predvčerom som čítal na jednom blogu článok o tom, ako jeden úspešný človek hovorí negatívne o knihách úspechu. Úspech je blud, na ktorom iba zarábajú neúspešný ľudia, ktorí píšu motivačnú literatúru. Skutočný úspech je o niečom inom.

Robil som kurz sebaprijatia a tam som doniesol plný kufor s knihami o sebaprijatí. Predstavil som každú knihu a položil na stôl, napokon som zhodil všetky knihy rýchle na zem. Aby si účastníci uvedomili, že knihy nikdy za nás neurobia rozhodnutia. Ani jedna kniha mi nepomohla byť sebaprijatým. Bolo však potrebné ich prečítať, aby som sa dostal k rozhodnutiu prijať sa.

A vtip na záver: Viete aký je rozdiel medzi dopravným značením v Nemecku, Francúsku a Taliansku? Pre Nemcov je to zákon. Ak je predpísaná rýchlosť 40 km/h, tak idú 39. Vo Francúzsku je to skôr orientačné, a tak sa riadia približne značkou, ako sa dostať do Lyonu, či Paríža. A v Taliansku je dopravné značenie iba dekoračné 🙂 teda na ozdobu.

Želám krásny deň.