Milý Monty, dnes dostávaš pätku za tvoju domácu úlohu,  ale pretože som veľkorysý, dám ti ešte jednu šancu si ju opraviť. To čo si napísal vo svojej úlohe je pre takého chlapca ako ty nerealistický sen. Nemáš žiadne peniaze a si z potulnej rodiny.

Tak tieto slová si musel od svojho školského učiteľa vypočuť žiak menom Monty Roberts. Za domácu úlohu mali vypracovať zadanie s názvom –  Čo by som chcel robiť, ak budem dospelý. Monty svoju domácu úlohu vypracoval tak ako najlepšie vedel.  Napísal sedem plných strán o tom, ako raz bude vlastniť ranč a stádo koni. Choval by ich a staral sa o nich s takou veľkou láskou, ako nikdy nikto predtým. Jeho popis o jeho budúcnosti bol tak neuveriteľne rozpísaný a dokonca si tam Monty dopísal aj to, že jeho ranč s domom budú mať rozlohu 360 metrov štvorcových.  Do tohto plánu vložil celé svoje srdce a svoje najodvážnejšie predstavy, aké sa zrodili v jeho detskej mysli. A aký bol výsledok, keď odovzdal prácu svojmu učiteľovi? Jedna obrovská päťka na celú stranu.

Po vyučovaní si vzal tento učiteľ svojho študenta k sebe do kabinetu, aby mu vysvetlil svoje prísne známkovanie a dal mu šancu si svoju prácu opraviť. Taktiež mu učiteľ nezabudol vysvetliť, že prečo nie je možné, aby si malý Monty raz postavil svoj vysnívaný ranč – Musíš si kúpiť pozemok. Musíš nakupovať pre kone krmivo a platiť veľké poplatky za ich chov- To sa ti nikdy nemôže podariť. Ale pokiaľ tú svoju úlohu prepíšeš a nájdeš si realistickejší sen, tak ti tu známku zmením. To boli posledné slová jeho učiteľa.

Dostal presne týždeň na to, aby zmenil svoju domácu úlohu. Monty utekal za svojim otcom, ktorý bol veľmi prísny a chcel od neho radu. Jeho otec bol skutočnou autoritou v rodine a snažil sa zo svojho syna dostať vždy to najlepšie, aj keď sa to občas bez rodičovskej bitky nezaobišlo. Rovnakú filozofiu, ktorú používal na svoje kone, ktoré trénoval, prenášal aj na svojho syna.

Pozri sa, to si musíš vyriešiť sám. Ale myslím si, že máš pred sebou moc dôležité rozhodnutie,, povedal mu otec.

Chlapec si veľmi dobre uvedomoval o čom vraví jeho otec a po dlhom uvažovaní došiel za svojim učiteľom. A odvážne mu povedal svoje rozhodnutie. ,, Pokojne mi dajte pätku, ale ja sa svojho sna nevzdám,,. Učiteľ sa po týchto slovách poriadne ani nadýchnuť nevedel a rozzlostil sa. S takou drzosťou sa počas svojej učiteľskej kariéry ešte nikdy v tej dobe nestretol.

Monty sa svojho podrobného plánu, ako ho popísal vo svojej 7 stranovej domácej úlohe nevzdal, a začal na ňom postupne a usilovne pracovať. Vďaka otcovi, ktorý už kone choval a on jazdil úspešné miestne konské závody, sa naučil všetko potrebné o koňoch. Jeho túžbou bolo vymyslieť inú formu tréningu a práce s koňmi, ako je Metoda trestov za nesplnenie úlohy .Začal pozorne sledovať tieto nádherné zvieraťa, ich chovanie a jedného dňa sa v ňom zrodila prelomová myšlienka. Všimol si, že matka ku svojim mláďatám používa reč tela. A tak začal v praxi neustále skúšať tieto spozorované poznatky, ktoré najprv nefungovali, ale postupne ich vyladil a učil sa k týmto zvieratám približovať viac a viac s citom a bez trestania.

Z Montyho Robertsona sa neskôr stal svetoznámy tréner koní. Jeho revolučné poznatky práce so zvieratami sa výrazne posúvali vpred. Dokonca si ho na svoj kráľovský dvor pozvala kráľovná Alžbeta z Veľkej Británie, keď sa dozvedela o jeho chovateľskej metóde bez násilia. Chcela vidieť jeho efektívnosť metódy na svojich kráľovských koňoch.  Vďaka tomuto sa Montyho Sláva rozšírila po celej Európe.

Monty, teraz ti to môžem povedať. Za tie roky som deťom ukradol nespočetné množstvo snov. Ty si mal našťastie dosť guráže, aby si si ten svoj sen nenechal vziať,,.

Tieto slová povedal ten istý učiteľ Montymu, keď navštívil jeho ranč, na ktorý ho osobne pozval.  Učiteľ žasol, keď pred sebou videl ten istý ranč aj s domom, ktorý kedysi videl v domácej úlohe jeho študenta pred pár rokmi.

Môžeme snívať a konať, alebo iba snívať. A aký je váš sen, ktorý si nenecháte ukradnúť vy?