Raz sa mi stalo pri osobnej konzultácii, že som vplyvom únavy dostal počas rozhovoru mikrospánok. Jednoducho si nepamätám o čom presne klientka rozprávala. Tvrdé prebudenie v podobe ľadovej sprchy bola otázka: „No, čo mi k tomu poviete? Čo mám teda urobiť?“ Uff, zmrzol som, mozog mi pracoval na vysoké obrátky, ako zakryť to, že som vôbec nepočúval? Položil som teda stimulujúcu otázku: „Skúste porozmýšľať, aké by mohli byť vaše možnosti?“ A pani sa rozhovorila a ja som sa dokázal naladiť na jej frekvenciu a možno ani nezistila, že som ju predtým nepočúval.

Keď počúvame, druhá strana sa musí cítiť byť počúvaná a aj vypočutá. Možno sa pýtate, čo je toto za blbosť, veď okrem nezáujmu, je ľahké počúvať, načo sa nad tým zamýšľať? Covey vo svojich 7 návykoch spomína aj pravidlo:

Najprv pochopiť až potom byť pochopený.

Takže najprv nech sa cíti v rozhovore ten druhý vypočutý, až potom môžeme byť aj my pochopení. Niekedy pomôže aj otázka: „Pochopil som ťa správne, keď si myslím, že…?„

Jedna drobná maličkosť, ktorá by mohla napomôcť nášmu počúvaniu je princíp 3 sekúnd. Sú ľudia, ktorí veľa rozprávajú a stále dokola opakujú to isté, hoci inými slovami. Je to preto, že majú v sebe skrytú túžbu po vypočutí. Skúšal som to vo viacerých prípadoch a úspešne, ak človek pocíti, že ste ho plne pochopili, už sa nebude viac opakovať, lebo netreba. To sú tie bežné rodinné hádky: „Veď som ti to hovoril aspoň tisíc krát, aby…“ Ako prvá maličkosť je technika rátania troch sekúnd. Naučíme sa tak neskákať druhým do reči. Je pravda, že na začiatku to vyzerá umelo, dokonca pri niekom sa nedostanete k slovu zopár minút. To však neskôr, keď sa stanete majstrami počúvania nebude problémom.

Kedy treba krátke pauzy? Je to predovšetkým dôležité vtedy ak dáte otázku, počkajte kým druhý začne rozprávať. Niekedy sa snažíme pomôcť larve dostať sa von, no a tým, že jej pomáhame jej vlastne uškodíme. Nezíska potrebnú silu na to, aby sa jej spevneli krídla a tak zakrátko zahynie. Mám jedného kamaráta, ktorý mi odpovedá asi na každú desiatu otázku. Keďže nemá čas a chuť odpovedať, tak nepomôžu ani tri minúty ticha. Teraz však hovoríme o tom, kedy človek naozaj chce ničo povedať a my ho naozaj chceme počúvať.

Ďalej robíme pauzy po otázke, ktorú sme dostali, aj v seriáli Klamári bolo spomenuté, že klamstvo nasleduje bez pauzy po otázke, lebo odpoveď je už dopredu pripravená. To môže vyvolať pocit, že vôbec nepočúvame druhého, ale už počas počúvania si pripravujeme odpoveď a kým sa on stihne nadýchnuť, už ako čínsky drak chrlime slová plné ohňa a síry.

Krátke pauzy pomáhajú aj po dokončení vypočutia rozprávania vytvoriť atmosféru dôvery, počúvania, uvoľní sa napätie, nastane naladenie sa na rovnakú frekvenciu.

Keď som pred veľa rokmi robil toto cvičenie 3 sekúnd, bolo to na začiatku niečo neuskutočniteľné. Myslel som si, ale veď je to hlúposť. Moji priatelia zrazu videli, že sa niečo deje, Martin sa správa nejak inak. Dnes však stále viac vidím dôležitosť maličkostí pri budovaní vzťahu dôvery. Pár rokov som robil aj relácie do rozhlasu, bol som aj v priamom prenose, no a tam, zas platí pravidlo naopak, ak by bolo ticho viac ako 5 sekúnd, tak si vás divák preladí, lebo si myslí, že vypadol vysielač. Takže opatrne s každým nástrojom. Ako hovorí Čínske príslovie:

každý kto sa naučí používať kladivo si myslí, že všetko je klinec.

Výzva: Skúste používať pravidlo troch sekúnd vo vašich rozhovoroch, po dokončení vyrozprávania druhého, po otázke, ktorú ste dostali alebo kládli. Ak budete chcieť, napíšte mi vaše skúsenosti.