Žijeme vo veľmi vyspelej dobe, a je to úžasné, no občas by som si želal, aby sa ľuďom vrátila ľudskosť a pravé hodnoty, aké sa pestovali v minulosti. Nedovolím si tvrdiť, že doba minulá bola bezchybná, ale rozhodne nie tak postihnutá túžbou po moci a peniazoch ako je tomu dnes. Dnes sú ľudia pre peniaze a moc schopní poškodiť nielen samých seba, ale zapredať aj svojich najbližších, poškodzovať niečo čo ani sami nikdy nevytvorili a nebrať tak ohľad na spoločnosť. Jedným z takých príkladov je aj bratislavský Sad Janka Kráľa, ktorý je dnes pre vidiny zisku a moci v ohrození.

Skúsme sa teraz na chvíľu preniesť do minulosti:

Stojíte na južnom brehu Dunaja a okolo vás sa rozprestierajú lužné lesy, ktoré sú zložené z nádherných topoľov, vŕb, dubov či stromov jelše. A tento nádherný lesopark je využívaný na prechádzky, poľovačky, kúpanie či rybárčenie. Takto nejako vyzeral podľa záznamov z roku 1614 park, ktorý sa nachádzal na okraji mesta Bratislava, a je dnes obklopený zástavbou mestskej časti Petržalka. V 18. storočí vznikla od obyvateľov Bratislavy požiadavka, aby sa tento lužný park na pravom brehu Dunaja stal parkom verejným. A tak mali Bratislavčania svoj prvý verejný park v strednej Európe. Postarala sa o to panovníčka Mária Terézia v rokoch 1774-1776.

Dnešnú podobu dostal Sad Janka Kráľa v roku 1839 pod odborným vedením bratislavských rodákov dr. Floriána Romera a dr. Štefana Endlichera, ktorí začali venovať zvýšenú pozornosť parku z botanicko-dendrologickej stránky. Po nepriaznivých revolučných rokoch sa parku opäť dostalo náležitej pozornosti. V roku 1868 v strednej časti parku zriadili kvetinové výsadby s rôznymi doplnkami, v lete tam rozmiestňovali palmy a iné skleníkové rastliny, čo bolo v tej dobe nevšedné a nevídané.

A teraz sa vráťme späť do súčasnosti:

Tento kedysi nádherný a rozľahlý lužný park je síce stále verejný, no už z obrovskej časti aj obmedzovaný pre vidinu ziskov a moci niektorých ľudí. Nájdeme tu síce ešte stále rôzne exotické druhy drevín ako ginko dvojlaločné, makluru oranžovú, metasekvoju čínsku a pod. Najväčšími unikátmi sú tu platany javorolisté, ktoré svojím vekom cca. 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 centimetrov, dotvárajú typickú a nezameniteľnú atmosféru parku. Napriek tomu by panovníčka Mára Terézia pravdepodobne nebola dnes nadšená tým, v akom stave je park, a ako je značne obmedzený. Tak už pomaly stráca pojem ,, verejný park,, v tom pravom zmysle slova.

A skočme si ešte do budúcnosti:

Miesto, v ktorom sa môžu rodičia s deťmi len tak prechádzať, zaľúbené dvojice stretať, či fanúšikovia športu vykonávať svoje aktivity, je ohrozené. Ohrozené nie kvôli prírodnej katastrofe, ale bohužiaľ kvôli ľudskej hlúposti a túžbe po peniazoch. Túto zelenú oázu momentálne ohrozuje developerský projekt 25 poschodovej budovy s bytmi, kanceláriami a hotelom. Napriek tomu, že by táto stavba nezasiahla priamo do Sadu Janka Kráľa, jeho stavebné prace prinesú do jeho blízkosti ruch a znečistia ovzdušie. Ako sa vyjadrila aj samotná riaditeľka nadácie Horský park p. Mária Filková : „Sad Janka Kráľa bol 1. verejným parkom v Európe a bola by katastrofa obkolesiť ho veľkými budovami,“

Môžete to zmeniť

Napriek tomu, že peniaze hýbu svetom, stále je tu občas silnejší a mocnejší hlas ľudu. O tento boj Dávida s Goliášom sa snaží aj občianske združenie …

Sad Janka Kráľa môžete podporiť aj na Facebooku : https://www.facebook.com/SadVOhrozeni?fref=ts