150-ročná história, 98 Pulitzerových cien, rodinná tradícia a viac ako milión výtlačkov denne – tieto atribúty patria jednému z najúspešnejších svetových denníkov na americkej pôde s názvom  The New York Times. Jeho dejiny sa začali písať 18. septembra 1851 pod názvom New–York Times, ktorý sa po šiestich rokoch zmenil na súčasný The New York Times.

Začalo to túžbou dvoch ľudí

Za vznikom tohto denníka stáli novinár a politik Henry Jarvis Raymond a bankár George Jones. Títo dvaja páni objavili povestnú „dieru na trhu“, keď si všimli, že v takom veľkom meste ako New York chýba denník oslovujúci konzervatívnu inteligenciu. V tom čase tu vychádzal iba New York Herald – nelichotivo známy svojimi často vulgárnymi, až urážajúcimi článkami (pravdepodobne išlo o predchodcu súčasného bulváru), ďalej bol známy denník New York Sun orientujúci sa na nižšie sociálne vrstvy a v neposlednom rade tu pôsobil aj New York Tribune – otvorene ľavicový a socialisticky orientovaný denník.  Ďalším rozhodujúcim faktorom pre založenie vlastného denníka bolo pre spomínanú dvojicu aj zistenie, že denník New York Tribune  (v ktorom obidvaja v minulosti pracovali) zarobil v predchádzajúcom roku šesťdesiat tisíc dolárov, čo bola na tú dobu mimoriadne zaujímavá suma. A tak slovo dalo slovo a na jeseň roku 1851 uzreli svetlo sveta noviny, ktoré mali vysokú ambíciu stať sa jedným z najúspešnejších denníkov Ameriky.

Napriek prvotným ambíciám sa však Henry  Raymond prvého úspechu svojich novín nedožil. Tento totiž začali The New York Times zaznamenávať až  po 18-tich rokoch svojej existencie.  K ich „prebudeniu“ okrem iného významne prispelo obdobie rokov 1870 – 1871, kedy newyorskú radnicu viedol demokrat William Magear „Boss“ Tweed. Tento muž svojou nečestnou činnosťou a praktikami spreneveril mestu milióny dolárov (skutočná výška nebola nikdy zverejnená, no špekuluje sa o cca 200 miliónoch dolárov).  Rozhodnutie The New York Times začať vyvíjať na Tweedyho mediálny a spoločenský tlak a prispieť k jeho pádu, sa ukázalo ako občiansky významný a akceptovaný krok.  Vďaka tomuto počinu získal tento denník, široký mediálny vplyv a sociálnu váhu.

Už v roku 1896, teda 45 rokov od založenia denníka, riešilo  vydavateľstvo svoju prvú (a zatiaľ aj poslednú) významnú zmenu majiteľa. Spoločnosť  The New York Times Company, nachádzajúcu sa v nepriaznivej finančnej situácii, odkúpil 36-ročný Adolph Ochs, pričom zaujímavosťou je, že na transakciu využil požičané peniaze. Okamžite po svojom nástupe do funkcie prezidenta spoločnosti prezieravo zaviedol v redakcii manažérske zmeny, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, viedli k mimoriadnemu úspechu denníka. Spomeňme aspoň niektoré:

–          cenu novín znížil z 3 centov na 1 cent;

–          vylepšil spravodajstvo a zaujal jasne odmietavé stanovisko k bulváru;

–          zamestnal najlepšieho šéfredaktora, akého bol schopný zohnať;

–          a vymyslel pre svoje noviny priliehavý slogan „All The News That’s Fit To Print“ (všetky správy, ktoré stojí za to vytlačiť), ktorý majú tieto noviny vo svojom záhlaví dodnes.

Ako sme uviedli, Oschove manažérske riadenie sa po rokoch ukázalo ako vizionárske. V roku 1920 narástol počet predaných výtlačkov z 9 tis. na  780 tisíc.  Takéto číslo sa v tom čase považovalo za neuveriteľný úspech.

 Konečne prišiel úspech

Celé 20. storočie bolo považované pre redakciu za jedno z najúspešnejších období. The Times ako prvé sprostredkovali bezdrôtové správy z námornej bitky, stali sa priekopníkmi leteckého doručovania novín do zámorských krajín a po 2. svetovej vojne rozšírili svoje informácie aj o témy, akými boli medzinárodné spravodajstvo, či dokonca móda. The Times alebo ak chcete „Old Grey Lady“ (Stará sivá dáma) – ako Newyorčania tieto noviny dôverne nazývajú – sú dlhodobo považované za národné spravodajské noviny. O úspešnosti vydavateľstva svedčí aj fakt, že The New York Times Company v súčasnosti vlastní ďalších 18 titulov novín, vrátane  International Herald Tribune a The Boston Globe, rozhlasovú stanicu a viac ako päťdesiat webových stránok.

Priznajme však, že ani tieto noviny sa nevyhli väčším či menším škandálom, za ktoré sa na ne vzniesla (predovšetkým od konkurencie) vlna kritiky. Pripomeňme napríklad, že redakcii bolo dlho vytýkané zľahčovanie nacistického holokaustu či  v osemdesiatich rokoch minulého storočia podávanie nepresných informácií o priebehu a násilnostiach občianskych vojen prebiehajúcich v strednej Afrike.

Nuž, nikto nie je dokonalý…  Avšak objektívne treba poznamenať, že nedostatky a chyby The New York Times sú v porovnaní s ich úspechmi zanedbateľné (čo samozrejme neznamená, že chceme ich chyby zámerne bagatelizovať).

Od roku 1917 sa v USA udeľuje tzv. Pulitzerova cena –  najvyššie americké ocenenie v oblasti novinárskej žurnalistiky, literatúry a hudby. V Timesoch ich za svoju históriu zozbierali neuveriteľných 102, čo je doteraz najvyššie číslo spomedzi všetkých denníkov sveta.

A na záver ešte zopár zaujímavosti:

–          The New York Times sú najviac čítaným denníkom sveta. Ľudia nad ním podľa prieskumov strávia viac ako 46 minút denne;

–          The New York Times sú každý deň k dispozícii vo viac ako 3000 kaviarňach spoločnosti Starbucks;

–          na reklamu v The New York Times priemerne zareaguje až 71 % jeho čitateľov.

Tak, čo? Stanete sa oddnes aj Vy priaznivcom starej známej Old Grey Lady? Nuž, aspoň by ste o tom mali pouvažovať, pretože ak nič iné, určite by to minimálne zalichotilo Vašim jazykovým schopnostiam