Na Slovenku zamestnávateľ musí zabezpečiť svojim zamestnancom stravu. U nás je jasne definované, že zamestnávateľ je povinný každý deň zabezpečiť jedno teplé jedlo a vhodný nápoj zamestnancovi, ktorý odpracoval viac ako štyri hodiny súvisle.

Na pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na čiastočný štvorhodinový úväzok,  sa tento zákon nevzťahuje. Pri  smene, ktorá má jedenásť a viac hodín, je zamestnávateľom odporúčané zabezpečiť  aj druhé jedlo, ale to už nie je zákonom dané.

Zamestnávateľ môže túto svoju povinnosť splniť  zriadením vlastnej jedálne, alebo sa dohodnúť s iným zamestnávateľom poskytujúcim túto službu v blízkom okolí. U nás však najčastejšie firmy riešia situáciu tak, že poskytujú stravné lístky pre zamestnancov.  Stravný lístok je cenina, ktorú prijímajú reštauračné zariadenia a obchody ako platidlo.

Na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa od  1.decembra 2016 zvýšili sumy stravného, minimálna hodnota stravných lístkov z 3,15 € na 3,38 € a maximálna hodnota zo 4,20 € na 4,50 €.

Zamestnávateľ je zároveň povinný prispievať na stravné minimálne 55%. Zvyšnú časť si hradí zamestnanec sám.  Živnostníci si môžu do nákladov započítať stravné v hodnote 4,50 € za každý jeden odpracovaný deň. Človek, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce, prípadne dohodu o brigádnickej práci študenta, nemá nárok na stravné.

Zrejme najobľúbenejšou témou spojenou s gastrolístkami je polemika o tom, či sa z nich má, môže, alebo musí vydávať rozdiel v cene, keď napríklad účet vo výške 3,20 € chcete zaplatiť lístkom v hodnote 4,00 €. Všetky možnosti majú svoje argumenty, zástancov aj odporcov. Každopádne nad tým všetkým stojí jeden fakt: Zákon vydávanie z gastrolístkov nerieši.

A tak to riešia interné dohody medzi reštauráciami a obchodmi na jednej strane a emitentmi (vydávateľmi) lístkov na druhej strane. Niektoré obchodné reťazce vydávajú, iné nie a niektoré neprijímajú gastrolístky vôbec.

Žiaden z týchto postupov nie je protizákonný. Gastrolístky sú cenina a teda jedna z možností, ako udržiavať platobný styk.  A ten je potrebný pre obchod, ktorý – ak ho exaktne neupravuje legislatíva – prebehne pri súhlase oboch strán. Nikto na svete vám nezakáže v Maďarsku zaplatiť nákup eurami a prijať výdavok hoci aj v mexických pesos.